Waleed Al-Husseini

O sị Wikiquote
Waleed Al-Husseini (2015)

Waleed Al-Husseini (Arabic: وليد الحسيني, amụrụ June 25, 1989) bụ onye edemede Palestine, odee na onye na-ede blọgụ. N'October 2010, ndị ọchịchị Palestine jidere ya maka ebubo nkwulu megide okpukpe [Islam] na Facebook na na blọgụ. Njide ya dọtara mmasị mba ụwa.

Ihe ndị o kwụrụ[dezie]

The Blasphemer: The Price I Paid for Rejecting Islam[dezie]

Arcade, 2017. (ISBN|978-1628726756)

  • Ụfọdụ ndị Alakụba na-eji okwu ahụ bụ Islamophobia ugbu a kama ikwu okwu banyere ịkpa ókè agbụrụ megide ndị Arab. Ọ bụ nnọọ ihe dabara adaba, ma bụrụ nnọọ ihe na-ezighị ezi, ụzọ ikwere na e nwere kpọmkwem ihere nke Islam ... Iji na-alụ ọgụ megide nkwenye na Alakụba, ọ ga-adị mkpa ka mbụ, na mgbasa ozi kwụsị ije ozi dị ka a na-akwado na ikpo okwu maka ndị ara ma kwụsị ibugharị ebubo ụgha ndị a nke Islamophobia.
  • Owuwu nke obodo Palestine ga-ekwe omume ma ọ bụrụ na echiche nke ndị mmadụ na-amalite ma nabata echiche nke mmekọ n'etiti steeti abụọ ahụ ... Ịmepụta n'etiti ọha mmadụ abụọ dị mkpa iji nyere ndị Palestine aka ịchụkwudo okwu ọgbara ọhụrụ iji tunyere ndị agbata obi ha Israel.
  • Ndị a na-akpọ ndị na-eme mgbanwe na ndị nnupụisi, ya bụ, ndị gbanarịrị ọnọdụ a, na-akpali ọchịchọ ịdị ndụ, ịtụgharị uche, ịghọta ibe ha na inyocha ndụ na ya.
  • Ọ bụ akwa mkpu ka m na-agba ọsọ zọpụta ndị aka ha dị ọcha, nke ara na iwe na-eyi egwu. Ọ bụkwa n'ụlọ akwụkwọ na ụlọ alakụba ka a na-ahazi ha ka ha bụrụ ndị omekome! N'ihi na na obodo m na n'ofe, ndị bụ isi na-eweta ndị na-eyi ọha egwu, bụ ụlọ alakụba.
  • Otu ụbọchị, ejiri m obi ike were aka abụọ. M bu ụzọ gbasaa ịgụ ihe m, ma tinye onwe m n’ọrụ nkà ihe ọmụma na sayensị bụ́ ndị na-achọ ịtụgharị uche n’ịdị adị nke Chineke, dị ka To End God nke onye Briten, Richard Dawkins. Akwụkwọ a wetara m azịza ndị okpukpe na-apụghị inye m. Site n’ọrụ Darwin, Hawking, na ndị ọkà mmụta sayensị ndị ọzọ bụ́ ndị meworo ihe a kpọrọ mmadụ akara, achọpụtala m na ọtụtụ ndị ọkà mmụta bụ ndị na-ekweghị na Chineke. Abịara m ghọta ihe mere na a kụzighị ọrụ ndị ọkà mmụta a n'ụlọ akwụkwọ na mahadum anyị: nanị n'ihi na nke Dawkins ma ọ bụ dị ka ihe atụ, ozizi evolushọn nke Darwin, megidere isi okpukpe na sayensị.
  • Ọtụtụ ndị Alakụba ka na-ajụ ịbanye na mpaghara ọdịda anyanwụ taa. Ha na-ekwu na ikike niile enyere ụmụ amaala ọdịda anyanwụ n'aha ikike mmadụ na nha anya, mana ha jụrụ ọrụ dịịrị ụmụ amaala a. Ha chọrọ ịmanye okpukpe ha na-ekwu na ha enweghịzi okpukpe na ndị obodo na-eji akọ eme ya.

The collaborationists of radical Islam unveiled[dezie]

RING, 2017. ISBN|979-1091447577

Une trahison française - Les collaborationnistes de l'islam radical devoilés
  • Ọchịchọ a ịmanye ịdị n'otu na ibikọ ọnụ n'aha nke "ibikọ ọnụ", ebe ndị ọbịa a nke mba ahụ adịghị ebu n'obi ịkwanyere echiche a ùgwù, bụ ikwe ka ndị mkpụ bibie ụlọ site n'ikwu na ọ dị mkpa ka anụ ọhịa ndị a dara ogbenye na-eri nri. ( p. 41 )
  • Ọ dịghị ihe dị iche n'etiti ndị radicals na-egbu n'aha Allah na ndị na-eme ka a ga-asị na ha na-eto ma na-achọta ha na-akpachapụ anya ọnọdụ. Njehie dị na France bụ na mgbasa ozi na-eji okwu ahụ bụ "extremist" na-ezo aka na ndị jihadists na-egbu ma na-eyi ọha egwu egwu ma kpọọ "ndị na-adịghị mma" ndị ọzọ niile. Ma ndị kwenyere na sharia na nrọ nke itinye ya n'ọrụ, ndị na-ajụ ịha nhatanha nwoke na nwanyị, ndị na-amanye Islam na akara ya na ndụ kwa ụbọchị, ndị na-achọ ka e kewapụ ndị ikom na ndị inyom n'ebe ọha na eze na-ewebata okpukpe n'ụlọ akwụkwọ site na anụ halal, bụ ndị chọrọ. na veel, ndị chọrọ imeghari ọha mmadụ ka echiche ha, ndị toro ogbugbu nke renegades na chọrọ Islamize site na-ekwusa ozi ọma niile extremists, ọbụna ha nwere - ma ọ bụ ma - ebu ngwá agha. N'ezie, ndị Alakụba niile tozuru oke ụkpụrụ ndị a ga-ewererịrị dị ka ndị radicals. ( p. 151 )

Ihe mkpuchi nke Islam[dezie]

  • Ịnabata hijab na mgbasa ozi, a ihe egwuregwu ụmụaka ma ọ bụ ọbụna ịtụle eziokwu ahụ bụ na ụmụaka na-eyi mkpuchi n'ụlọ akwụkwọ ma ọ bụ na telivishọn dị ka ihe "nkịtị" abụghị ihe àmà nke ọdịbendị omenala na oghere nke ọha ndị Europe mana nke a bụ ihe akaebe nke Islamization dị nro nke obodo ndị a.
  • Mgbe anyị malitere imechi anya anyị na ụmụ agbọghọ ndị kpuchiri ekpuchi n'aha "ịdị umeala n'obi" ... anyị na-emechi anya anyị na ụmụ agbọghọ ndị a na-edina n'ike n'okpuru "alụmdi na nwunye".
  • Ihe mkpuchi ahu bụ ihe ịrịba ama nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị Islam, dị ka mgbaàmà bụ maka ndị Nazi.

Njikọ Mpuga[dezie]

Edemede Waleed Al-Husseini na Wikipedia bekee