Ruth Fischer

O sị Wikiquote
Ruth Fischer
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịJémanị Dezie
aha n'asụsụ obodoRuth Fischer Dezie
Aha ọmụmụElfriede Eisler, Elfriede Eisler, Ruth Elfriede Eisler Dezie
aha ezinụlọ dịElfriede Golke Dezie
Aha enyere Dezie
aha ezinụlọ yaFriedländer Dezie
aha pseudonymRuth Fischer Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya11 Disemba 1895 Dezie
Ebe ọmụmụLeipzig Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya13 Maachị 1961 Dezie
Ebe ọ nwụrụParis Dezie
ihe kpatara ọnwụdisease Dezie
Ebe oliliMontparnasse Cemetery Dezie
ŃnàRudolf Eisler Dezie
nwanneGerhart Eisler, Hanns Eisler Dezie
Dị/nwunyePaul Friedländer Dezie
nwaFrederick Gerard Friedlander Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, German Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, Onye ntaakụkọ Dezie
Ọkwá o jimember of the Reichstag of the Weimar Republic, Member of Landtag of Prussia Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Vienna Dezie
Ebe ọrụBerlin Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịCommunist Party of Germany, Lenin League, Communist Party of Austria, Social Democratic Party of Austria Dezie

Ruth Fischer (11 Disemba 1895 – 13 Maachị 1961) bụ Ọstrelia na German [ [w:Communist|Communist]] na onye rụkọrọ ọrụ Austrian Communist Party na 1918. O mechakwara bụrụ onye na-emegide Stalinist siri ike.

Ihe o kwụru[dezie]

Ndị Bolshevik. N'isi nke nnukwu ndị ọrụ ugbo a, e nyere ndị Bolshevik ike, na nkebi nke mbụ, imeri nguzogide nke nnukwu obodo mepere emepe na, mgbe e mesịrị, mgbe ntinye aka mba ọzọ na nchịkọta nke ndị agha White belatara Soviet Russia gaa na Grand Principality nke Moscow, imeri mbọ niile na-emegide mgbanwe ma tụba ndị mwakpo ahụ na ókèala obodo ahụ.

    • p. 649


  • Mgbe Ụnwụ Rọshịa ruru ọnụ ọgụgụ kasị elu na 1932-1933, ọtụtụ n'ime ndị ọrụ ugbo bụ Collectivized, ma n'ime mmanye. - n'ogige ọrụ ma ọ bụ na mkpokọta ugbo. Na kolkhoz, onye ọrụ ugbo nwere, kpọmkwem dị ka tupu mgbanwe mgbanwe, obere nkata nke ya, ezughị oke iji nye onwe ya na ezinụlọ ya nri nke ọma; ma akụkụ bụ isi nke ike ọrụ ya ka a manyere n'ike n'ike n'ịkọ ala nke ndị nna ya ukwu. Ụjọ, site na ngwá agha na klas agha, aghọwo ihe ebumnobi nke ụdị akụ na ụba ọhụrụ.
    • p. 651
  • Na 1923, onye na-eyi ọha egwu Stalin meriri ndị Georgia na-enupụ isi nyere aka na nkewa Lenin na ya.
    • p. 651
  • Mgbe [[w: Molotov–Ribbentrop Pact | Nkwekọrịta Russian-German nke 1939] kewara Poland, ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ otu nde Poles bụ ndị w: NKVD bugara na Saịberịa, ndị w:Gestapo chụpụrụkwa nde ọzọ ịrụ ọrụ mmanye na Poland na Germany… mbula bụ ihe dị mkpa rụzuru maka russification nke East Prussia, steeti Baltic, ndị Balkan.
    • pp. 652-53
  • E kewara ogige ndị na-emegide ndị Nazi n'etiti, kewara site na anyụike Stalin ji - anyụike a na-akpọ social fasizim—bụ nke e ji mee ka ọkara ndị Kọmunist nke ogige ndị Nazi na-emegide ndị Nazi bụrụ enyi Hitler.
    • p. 656

Ekenyere[dezie]

  • Ị na-eti mkpu megide isi obodo ndị Juu, ụmụ nwoke? Onye na-akatọ isi obodo ndị Juu, ụmụ nwoke, etinyelarị aka na mgba klaasị, n'agbanyeghị na ọ maghị ya. Ị megidere isi obodo ndị Juu ma chọọ ikpochapụ ndị na-eji ngwaahịa ngwaahịa. Nke a ziri ezi. Tụgharịa ndị isi obodo ndị Juu n'okpuru ụkwụ, kpọgidere ha n'elu oriọna ma kpọpụ ha. Ma gịnị ka ị chọrọ ime na nnukwu ndị isi obodo, ndị Klöckners, Stinnes ...?

Njikọ Mpụga[dezie]