Roseline Konya

O sị Wikiquote
Roseline Konya
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha enyereRoseline Dezie
aha ezinụlọ yaKonya Dezie
Ebe ọmụmụKhana Dezie
Dị/nwunyeunknown value Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụacademic, Onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dezie
onye were ọrụMahadum nke ọdụ ụgbọ mmiri-harcourt Dezie
Ọkwá o jicommissioner Dezie
ebe agụmakwụkwọMahadum nke ọdụ ụgbọ mmiri-harcourt Dezie
affiliationMahadum nke ọdụ ụgbọ mmiri-harcourt Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịPeople's Democratic Party Dezie
nnọchiaha nkeonweL484 Dezie

Ramatu Tijani Aliyu (amụrụ 12 June 1970) bụ Naijirịa ndọrọ ndọrọ ọchịchị sitere na Kogi Steeti, Nigeria. Ọ bụ onye minista steeti na-ahụ maka isi obodo Federal (FCT) nke onye isi ala Muhammadu Buhari họpụtara na Ọgọst 21, 2019.

Okwu okwu[dezie]

  • N’Afrịka, ọnụ ọgụgụ ndị bi n’obodo ukwu na-arị elu n’ụzọ dị egwu ma e buru amụma na ọ ga-erute pasenti 50 n’afọ 2025.

Na-ekwupụta nchegbu karịa ọnụ ọgụgụ dị egwu nke ime obodo n'Africa na Eshia. (1 Nọvemba 2019)

  • Ọtụtụ obodo mepere emepe na Naijiria chọrọ mmụgharị n'ihi na ime obodo na-ewere ọnọdụ n'ọsọ dị iche iche na kọntinent dị iche iche n'ụwa niile.

Ụbọchị obibi ụwa: Obodo Naijiria chọrọ mmụgharị iji nọgide na-adịgide - Aliyu

  • Ewezuga ụkpụrụ Affirmative Action, a ga-enyocha usoro na-eme ka ọ bụrụ iwu n'usoro iwu na gọọmentị mba Africa iwepụta ụfọdụ pasentị nke ndị otu ụlọ ọrụ ha maka ụmụ nwanyị.

Nkebi sitere na mpempe akwụkwọ ewepụtara na 3rd Edition of Africa Women Conference (AWC) na Marrakesh, Morocco (Nọvemba 24, 2019)

  • Mbelata ego nke fọm nhọpụta dịka ihe iji gbaa ụmụ nwanyị ume itinye aka na oke.

Ụmụ nwanyị na-etinye aka na ndọrọ ndọrọ ọchịchị (2019)

  • Ọmụma bụ isi ihe na-eme ka ụmụ nwanyị dị irè na-esonye na usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị, karịsịa na Africa mgbe ọchịchị chịchara nke akụ na ụba ya na-aghọwanye ihe ọmụma.

Isi ihe na-enyere ụmụ nwanyị aka (November 2019)

  • Ụmụ nwanyị ga-egosipụta ikike ọgụgụ isi na-akpali akpali iji nye ọchịchị ọhụụ nke ga-enyere mba Africa aka imeri ịda ogbenye, mepụta akụ na ụba, mepụta ọrụ na ịkwalite ọganihu.

Na-ekwu okwu na ogbako nke Helpline Foundation for the Need haziri

  • Ọ bụ eziokwu n’ụwa niile kwetara na nsogbu anyị abụghị n’ọdịiche nke mba na asụsụ anyị ma ọ bụ n’ụdị ofufe anyị.

Okwu ya na nnọkọ mmeghe nke 5th Abuja International Model United Nations Nzukọ ( 30 Jenụwarị 2020)

  • Anyị na-esiwanye ike mgbe anyị na-eme ihe iji kwalite mmekọ, mgbe anyị jikọtara aka na-akwado ibe anyị, mgbe anyị na-esetị aka nke mkpakọrịta. N'ụzọ dị otú a, anyị ga-aka mma dị ka agbụrụ mmadụ ma nwee ike ịkwalite ókèala nke ndụ n'ụzọ ndị bara uru ọnụ.

Aliyu na-akpọ oku UN ka ọ kwụsị iyi ọha egwu, nchekwa nri na ndị ọzọ (2020))

Njikọ mpụga[dezie]

Wikipedia
Wikipedia
Wikipedia nwèrè edemede màkà: