Patricia Churchland

O sị Wikiquote
Patricia Churchland
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịKánada, Njikota Obodo Amerika Dezie
aha n'asụsụ obodoPatricia Smith Churchland Dezie
Aha enyerePatricia Dezie
aha ezinụlọ yaChurchland Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya16 Julaị 1943 Dezie
Ebe ọmụmụOliver Dezie
Dị/nwunyePaul Churchland Dezie
nwaAnne Churchland Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụphilosopher, university teacher, neuroscientist Dezie
ụdị ọrụ yaphilosophy of mind, philosophy of science, epistemology, ethics Dezie
onye were ọrụUniversity of California, San Diego, Salk Institute for Biological Studies, Moscow State University, University of Manitoba Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of British Columbia, University of Pittsburgh, Somerville College Dezie
okpukpere chi/echiche ụwaCatholicism Dezie
Ijeeliminative materialism, humanism, Western philosophy Dezie
Onye òtù nkeAmerican Academy of Arts and Sciences, Moscow Center for Consciousness Studies Dezie
onye nlereranyaWilfrid Sellars, Willard Van Orman Quine, Richard Rorty, Paul Feyerabend, Francis Crick Dezie
Ihe nriteMacArthur Fellows Program, CSS Fellow, honorary doctorate from the University of Alberta Dezie
time periodcontemporary philosophy Dezie
webụsaịtịhttp://patriciachurchland.com/ Dezie

Patricia Churchland (amụrụ [16 Julaị] [1943]) bụ onye Canada-American nyocha onye ọkà ihe ọmụma kwuru maka onyinye ya na neurophilosophy na [[[nkà ihe ọmụma nke uche]]. Ọ bụ UC President's Prọfesọ nke Philosophy Emerita na Mahadum California, San Diego (UCSD), ebe ọ kuziri ihe kemgbe 1984. Ọ na-ejidekwa prọfesọ adjunct na Ụlọ ọrụ Salk maka ọmụmụ ihe ọmụmụ kemgbe 1989.

Okwu okwu[dezie]

  • Ọ bụ ezie na ọtụtụ ndị ọkà ihe ọmụma na-ekwubu na neuroscience dị mkpa n’ihi na ihe dị mkpa bụ “ngwa ngwa, ọ bụghị ngwa,” ndị ọkà ihe ọmụma na-amụbawanye aghọta na ịghọta otú ụbụrụ si arụ ọrụ dị oké mkpa iji ghọta uche.
  • Ozi mmeghe na ya na Mahadum California, San Diego, 2013

Okwu gbasara Churchland[dezie]

  • N’ụbọchị ndị a, ọtụtụ ndị ọkà ihe ọmụma na-enye Pat otuto maka ịdụ ha ọdụ na onye chọrọ iche echiche nke ọma banyere nsogbu nke ahụ́ nke uche aghaghị itinye uche n’ụbụrụ. Ma ọ bụghị mgbe niile ka a na-enye Pat n'onwe ya, ma ọ bụ n'ọrụ ọ na-arụ ugbu a. “Ọ bụ ezie na ụfọdụ echiche Churchland gbanyere mkpọrọgwụ na nkà ihe ọmụma bụ́ isi, ọ bụghị akụkụ ya,”[Ned Block], bụ́ ọkà ihe ọmụma na Mahadum New York, dere na ntụleghachi nke otu n’ime akwụkwọ ya. “N'ụzọ dị mwute, Churchland . . . na-abịakwute ọtụtụ okwu gbasara echiche na sayensị nke uche dị ka ihe na-emegide nkà mmụta sayensị karịa nke ndị sayensị." N'agbanyeghị na ọ nwara ileghara ya anya, nyocha a merụrụ Pat ahụ. Ma ọ bụ eziokwu; n'ụzọ ụfọdụ ọ pụrụ nnọọ isi n'ọhịa pụọ. Ọ bụ ezie na ọ na-agwakarị ndị ọkà mmụta sayensị okwu, ọ na-ekwu na ya enwebeghị ike inye ngalaba nkà ihe ọmụma akwụkwọ n'ime afọ ise. N'ụbọchị ndị a, ọ na-echekarị na arụmụka nkà ihe ọmụma gbasara mmụọ bụ ihe na-efunahụ oge.
  • Larissa MacFarquhar, "Ndị isi abụọ: Alụmdi na nwunye na-etinye aka na nsogbu nke uche", "The New Yorker" (2007)
  • Ma Pat ma Pọl enweghị mmasị dị ukwuu maka okwu ochie ahụ, ma ọ bụ okwu ndị ga-aka ochie n’isi nso. Ha na-aghọta asụsụ dị ka ngwá ọrụ pụrụ iche, ikekwe ngwá ọrụ pụrụ nnọọ iche e nwetụrụla. Ma n'ime nnukwu atụmatụ evolushọn nke ihe, nke ụmụ mmadụ bụ naanị otu anụmanụ n'etiti ọtụtụ mmadụ, ọ bụghịkwa mgbe niile ka ọ na-aga nke ọma, asụsụ dị ka obere ihe, ha na-eche. Ụmụ anụmanụ enweghị asụsụ, mana ha maara gburugburu ha na, mgbe ụfọdụ, nke onwe ha. Pat na Pọl ji nnọọ ike jụ echiche ahụ bụ́ na asụsụ na echiche bụ, n'ụzọ miri emi, otu: na asụsụ anyị na-eji ugbu a na-egosipụta usoro e bu pụta ụwa echiche; echiche ahụ nwere ike were naanị ụdị nke anyị bụ ụmụ mmadụ maara ugbu a; na e nweghị echiche na-enweghị asụsụ. Ọzọkwa, ọhụrụ bụ ihe ọhụrụ! Ọ bụ ihe na-akpali akpali iche echiche banyere mgbanwe mgbanwe na sayensị nke na-eduga ná mgbanwe n'echiche, na ọbụna n'ihe yiri, ndị na-amaghị ihe, ịbụ "mmetụta dị nro," na, n'iji ya tụnyere, okwu ochie na echiche ochie yiri ihe na-agwụ ike n'ezie.
  • Larissa MacFarquhar, "Ndị isi abụọ: Alụmdi na nwunye na-etinye aka na nsogbu nke uche", "The New Yorker" (2007)

Njikọ mpụga[dezie]

Wikipedia
Wikipedia
Wikipedia nwèrè edemede màkà: