Gaa na ọdịnaya

Oluranti Adebule

Sitere na Wikiquote

w:Oluranti Adebule (amụrụ n'abalị iri abụọ na asaa nke ọnwa Nọvemba afọ 1970) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naịjirịa, onye jere ozi dị ka onye osote Gọvanọ nke iri na ise nke steeti Lagos na nwanyị nke isii nọrọ n’ọkwa ahụ site n'afọ 2015 ruo 2019. A mụrụ ya n’ezinụlọ Idowu-Esho nke Ojo Alaworo na mpaghara ọchịchị obodo Ojo nke steeti Lagos.

Okwu ndị o kwuru n'afọ 2015

[dezie]
  • Dị ka nwanyị na nne, enwere m ike iche n’echiche ihe ị gabigara n’ịchịkọta ụmụaka isii, ọ ga-abụrịrị ihe na-agwụ ike ma na-akụda mmụọ, mana m na-ekele gị obi ike ma m chọrọ ịgwa gị na ọchịchị a agaghị agbahapụ gị, anyị ga-eguzo n’akụkụ gị ma hụ na a na-enyere gị aka ịlaghachi na ndụ nkịtị.
    • [1] E kwuru nke a n’oge ngosi onyinye nkwado ọdịmma sitere n’aka Ọchịchị Steeti Lagos nye Oriakụ Uche, nne nke ejima atọ, n’Ụlọ Ọrụ Onye Osote Gọvanọ na Ikeja.
  • Ekwesịrị ịkwado na anyị abụghị ma ekwesịghị ịbụ ndị na-akwado ịchụpụ ndị nwoke n’ọkwa ọchịchị mana anyị ga-anọgide na-ekwusi ike n’ọkpụkpọ anyị maka inyekwu ohere ka ụmụ nwanyị bụrụ ndị na-arụsi ọrụ ike na ndị mmekọ dị mkpa, nke a bụkwa ikpo okwu ogbako a na-enye ụmụ nwanyị ka ha ghọta ihe ndị na-egbochi ha ma na-amụtakwa site n’aka ụmụ nwanyị ndị ọzọ nwere ihe ịga nke ọma.
    • [2] Na-ekwu okwu n’ogbako ụbọchị abụọ nke Department For International Development (DFID) haziri na mmekorita ya na Ụlọ Ọrụ Onye Osote Gọvanọ nke Lagos.

Okwu ndị o kwuru n'afọ 2017

[dezie]
  • Ma ọ bụghị ya, ọnọdụ anyị ga-adị ka onye na-eme egwuregwu nwere otu ụkwụ na-asọ mpi na ndị nwere ụkwụ abụọ siri ike. N'ikwu ya n'ụzọ ọzọ, ka Naịjirịa ghara ịhapụ ya n'azụ n'ụwa ọhụrụ nke mmepe na-adigide na-emetụta mmadụ niile, ọganihu akụ na ụba, na gburugburu ebe dị mma, nwa agbọghọ nke taa agaghị ahapụ ya n'azụ na agụmakwụkwọ STEM. Oge na-agabiga ebe ike na ume na-enye ndị nwoke uru. Site na ngwaọrụ na usoro, nwanyị nwere ike ịrụ ụdị ọrụ ọ bụla.

[3]

  • Okwu sitere na okwu isiokwu a kpọrọ “Ịwulite Ndị Ọrụ Na-asọmpi na Nkwekọrịta nke Narị Afọ iri abụọ na atọ.

[Ihe Ịma Aka Nwa Agbọghọ,” na “2017 Stemma Hands-on Empowerment (SHE) Science and Technology Fair for Girls,” nke Christopher Kolade Foundation (CKF) haziri.

  • Islam bụ okpukperechi nke udo, anyị ga-anọgidekwa na-agwa onwe anyị eziokwu ndị bụ isi nke ga-enyere anyị aka ime ihe ziri ezi n'ihu Chineke na mmadụ. Steeti anyị nwere ndekọ a na-anya isi nke ịbụ ebe ndị na-ekwere okpukpe dị iche iche na-ebikọ ọnụ n'udo na-enweghị esemokwu ọ bụla.

[4]

  • Na-ekwu okwu na mmeghe nke 104th Islamic Vacation Course (IVC) nke Muslim Students’ Society of Nigeria, MSSN, Lagos State Area Unit haziri.
  • Isi ihe ịma aka na ngalaba agụmakwụkwọ bụ ụkọ ndị ọrụ, ma ọ bụ eziokwu na nkuzi na mmụta dị mma na-enweta nke ọma mgbe ọnụ ọgụgụ ụmụ akwụkwọ dị ole na ole ka onye nkuzi ga-ejikwa. Ịtinye ọnụ ọgụgụ buru ibu nke ndị otu n'ime usoro ụlọ akwụkwọ kwesịrị ilebara mpaghara ihe ịma aka a anya nke ọma.
  • [5] Na-ekwu okwu na Ntinye Usoro maka Ndị Nkuzi N-Power nke Ngalaba Agụmakwụkwọ nke steeti haziri.

Okwu ndị o kwuru n'afọ 2018

[dezie]
  • Akụkọ ihe mere eme na-akụzi ihe mmụta bara uru gbasara ọdịdị mmadụ; ọ na-enyekwa aka ka ndị mmadụ hapụ echiche na-ezighị ezi. Akụkọ ihe mere eme bụ isiokwu a na-apụghị ịkọwa akọwa nke na-eduga n'oge gara aga na ugbu a. Nke ahụ bụ ihe isiokwu akụkọ ihe mere eme na-emetụta n'ime anyị, na nke a bụ ya kpatara Ọchịchị Steeti Lagos ji akpachapụ anya na anyị nwere akụkọ ihe mere eme dị ka isiokwu laghachi na usoro ọmụmụ anyị.

[6] Na-ekwu okwu na njedebe ikpeazụ nke Asọmpi Ajụjụ Ọnọdụ Ugbu A nke Steeti Lagos.

Okwu ndị o kwuru n'afọ 2019

[dezie]
  • N'ime nrọ m kachasị ukwuu ma ọ bụ echiche m, echetụbeghị m na a ga-atụle m maka ọkwa osote gọvanọ. Aga m eji ohere a kpọrọ ihe mgbe niile.

[7] E kwuru nke a n’ememe nkwụsị nke Ngalaba Agụmakwụkwọ Steeti haziri.

Njikọ mpụga

[dezie]
Wikipedia
Wikipedia
Wikipedia nwèrè edemede màkà: