Jump to content

Nkoyo Toyo

O sị Wikiquote

Àtụ:Data box Nkoyo Toyo (amuru na Nọvemba 5, 1958) bu onye ọka iwu, onye na-akwado mmepe, na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ jere ozi dịka onye otu ụlọ omebe iwu Naijiria, na dịka onye nnọchi anya Etiopia na Djibouti.

Okwu okwuru[dezie]

  • O di nwute na otutu ndi Naijiria, okachasi ndi ntorobia ndi ji obi n'anya were nwughari obodo ha site na igbe nhoputa ndi ochichi, na-eche ma nhoputa ndi ochichi aburula ihe eji akwado nrụrụ aka weghara Naijiria. Iwe iwe a gbara ọchịchịrị nke sitere na nhoputa ndi ochichi nke 2023 nke ezighi ezi emebiwo ntụkwasị obi na olile anya nke otutu ndi Naijiria, si otú a kpalie anyi dika umu amaala nke akọ na uche iwere nkwuwa okwu nkwuwa okwu nke ibido iguzogide na ibelata nsogbu bu n'obi na nke a na-atụghị anya ya na-adakwasị ndị anyị hụrụ n'anya.Ya mere, anyị na-akatọ nhịahụ doro anya nke usoro ntuli aka na ịhapụ ọrụ nke INEC n'ihi na ọ bụghị nanị na ọ mebiri ntụkwasị obi na usoro ochichi onye kwuo uche ya, kama ọ na-akwụghachi ụgwọ ọrụ na-ezighị ezi, na-eme ka o kwe omume na ndị nwere nnukwu akụ na ụba, ndị na-enweghị ikike,bụrụ ezigbo ndị ga-erite uru na usoro ntuli aka anyị.
  • Abụ m onye otu National Assembly nwere mmasị ime mgbanwe na National Assembly mana agaghị m aga nke ọma, amaara m ya, m na-akwa ụta, ana m enwe ọmịiko n'onwe m na agaghị m aga nke ọma. Gịnị kpatara? N'ihi na anaghị m etolite a oké egwu uka. M ga-anọgide na-erube isi,na-enweghị ike ime ihe ha na-eme. Nke ahụ bụ eziokwu.Na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ị ga-esonye n'ofu ebe, ọ bụ ya mere ị ga-eji guzoro n'elu ikpo okwu nke otu, ị naghị (eguzo) n'èzí ya ma ị ga-anọchi anya ya n'ụzọ ụfọdụ.
  • Ọnụ ọgụgụ ndị ogbenye abawanyela karịa. Ndị Naijiria kwesịrị ịgbapụ na APC maka na ha agbakwunyela nsogbu mmekọrịta ọha na eze na-akpa na Naijiria. Họpụ ha n'ọchịchị.
  • Ọ dịghị ezigbo nkatọ ma ọ bụ ịja mma n'ihi na ọ dịghị ọha mmadụ nke dị nnọọ mma ma ọ bụ nke na-adịghị mma, Ọ bụrụ na ịchọrọ ịgbanwe ọnọdụ ahụ, ị ​​​​ga-abanye ebe ahụ ma gbanwee ya, Ọ bụrụ na anyị enweghị ikike na-emegide usoro ahụ, usoro ahụ ga-anọgide na-akwado nke ya, ọ ga-anọgide na-akọwa onwe ya n'ụzọ e si akọwa ya. Ndị na-erite uru na usoro ahụ ga-anọgide na-erite uru na usoro ahụ.
  • Ihe ọzọ mere ị ga-eji gụọ n'ime ihe ndị dị otú a bụ ọkwa ụfọdụ nke iro n'ihi ihe. Anaghị m atụ aro na m maara nsogbu ọ bụla n'etiti mba abụọ ahụ mana ọ bụghị ihe ọhụrụ na mba na-emesi echiche ha ike n'ebe ibe ha nọ, ịdọrọ uche gaa n'ihe nwere ike imerụ otu akụkụ n'ọkwa ọzọ. Echere m na anyị nwere ike ile anya n'ofe elu.
  • Enwere ihe mgbochi nke na-eme ka ọ na-esiri ụmụ nwanyị ike ịpụta. Ihe mbụ a gwara gị ma ị bata na ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ ịga weta ego gị, gị nwaanyị akwụna! Yabụ na njikọta niile na ụmụ nwanyị na-achọ karịa obi ike nkịtị ịpụta wee bụrụ akụkụ nke ihe na-eme na ọchịchị. Ọ bụghị njem dị mfe maka ụmụ nwanyị na ọha mmadụ anaghị eme ka ọ dị mfe. Ya mere, ụgwọ ndị a na-agbalị ime ka ọ dịrị ụmụ nwanyị mfe ịpụta. Anyị na-arịọ National Assembly ka ọ laghachi azụ, kuruo ume, tụgharịa uche ọzọ n'okwu ise ahụ anyị chọrọ.
  • Yabụ, mgbe ị na-eme ntuli aka, ị naghị eme ntuli aka n'otu onye, mana na pati, nke ga-eme ka ụmụ nwanyị nwee 35% nke ndepụta emere maka ọnọdụ. N'obodo ọ bụla enwere mmụba nke ọchịchị maka ụmụ nwanyị, ejiri ndepụta pati mee ihe. Ugbu a, a hapụrụ ndị ntuli aka ka ha leba anya na listi pati ma kpebie ịtụ vootu maka otu pati dabere n'oyiyi ha maka onye ọ bụla nwetara mmasị ha na listi pati. Yabụ, a ga-ekesa oche ndị otu ọ bụla meriri n'ụzọ ziri ezi nye ndị na-eme ntuli aka, mana na-ahụ na iwu na 35% nke nkesa na-agara ụmụ nwanyị.
  • Ọtụtụ mgbe na Naijiria anyị na-ekwu na anyị nwere ọtụtụ ndị gụrụ akwụkwọ mana anyị elebeghi ọdịnaya nke ndị a gụsịrị akwụkwọ n'ihe gbasara ịma Ka esi eme. Ọ bụrụ na ị gaa taa, sị lee, m na-enwe nsogbu na ọka m. N'afọ a, ọ dị ihe na-eri akwụkwọ nke ọka m, caterpillars ma ọ bụ ikpuru ma ọ bụ ihe… ma ị sị na ị na-achọ ndị maara ihe ị ga-eme na Nigeria, ọ ga-eju gị anya na ndị niile gụsịrị akwụkwọ na ọrụ ugbo ị gaghị achọta onye ma ihe ọ ga-eme.
  • Anyị nwere ndọrọ ndọrọ ọchịchị prebendal, anyị na-akwụghachi ndị mmadụ na-emepụta ntakịrị ụgwọ,dabere na iguzosi ike n'ihe nke a na-akwụghachi ụgwọ, nke a na-emepụta usoro na-adịghị arụ ọrụ ebe ndị mmadụ dịka ọmụmaatụ, na ọrụ obodo ana-akwụghachi ụgwọ na abụghị site na ntọala ọrụ emere mana ọ bụ na dabere na ndị ị na-akwado. ma ọ dịghị onye na-ahụ maka ihe dị ka ntapu n'ihi na ihe niile na-aga.


Njikọ mpuga[dezie]

Wikipedia
Wikipedia
Wikipedia nwèrè edemede màkà: