Molara Ogundipe

O sị Wikiquote
Molara Ogundipe
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya27 Disemba 1940 Dezie
Ebe ọmụmụLagos Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya18 Jụn 2019 Dezie
Ebe ọ nwụrụIjebu Igbo Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, pidgin Naịjirịa Dezie
Ọrụ ọ na-arụacademic, activist, Odee akwụkwọ Dezie
ebe agụmakwụkwọLeiden University, University of London, Mahadum nke Ibadan Dezie
ogo mmụtaBachelor of Arts Dezie
agbụrụNdi Yoruba Dezie
Ụcha ime anyablack Dezie
ụcha ntụtụ isiNtụtụ ojii, dark brown hair Dezie
nnọchiaha nkeonweL484 Dezie

'Omolara Ogundipe-Leslie (27 December 1940 – 18 June 2019), nke a makwaara dị ka Molara Ogundipe, bụ onye Naijiria na-ede uri, onye nkatọ, onye nchịkọta akụkọ, feminist na onye na-akwado. N'ịbụ onye a na-ewere dị ka otu n'ime ndị edemede mbụ na Africa feminism, ọmụmụ nwoke na nwanyị na nkà mmụta akwụkwọ, ọ bụ onye nkatọ na-elekọta mmadụ nke bịara bụrụ onye a ma ama dị ka onye nwere ike ịkwado ụmụ nwanyị Africa n'etiti ndị inyom ojii na ndị inyom n'ozuzu.

Okwu okwu[dezie]

  • Mmegbu a na-eme ụmụ nwanyị, akụ na ụba ma ọ bụ nke onwe, abụghị naanị esemokwu agbụrụ nke ndị ọcha na ndị ojii n'agbanyeghị mmegbu nke ụmụ nwanyị ojii nwere njikọ chiri anya na mgbanwe agbụrụ na akụkọ ihe mere eme nke alaeze ukwu.

Na-ekwu okwu na Women In Nigeria, WIN, Conference na Ahmadu Bello University, ABU, Zaria (Julaị 8, 2019)

  • Echebere ntọhapụ nke ụmụ nwanyị dịka ọchịchọ ụmụ nwanyị ibelata ndị nwoke ka ha bụrụ ndị na-elekọta ụlọ. Ebe ọ bụ na ọtụtụ ndị ikom na-elelị ọrụ ntuziaka maka ihe kpatara feudal na nke etiti, a na-atụ egwu nnwere onwe ụmụ nwanyị dịka mgbalị ụmụ nwanyị na-eme iji 'mere ụmụ nwoke', ya bụ, iweda ha ala.

Otu n'ime isi ihe ịma aka nke nnwere onwe ụmụ nwanyị

  • Ihe anyị chọrọ n'Africa bụ mgbanwe mmadụ. Ọ bụghị banyere ịlụso ụmụ nwoke agha, mgbanwe ọrụ, ma ọ bụ ime ụmụ nwoke ihe ọ bụla ụmụ nwanyị chere na ụmụ nwoke na-eme kemgbe ọtụtụ narị afọ, kama ọ na-agbalị iwulite ọha mmadụ na-emekọ ihe.

Condensing her ideas in hypothesis called STIWA (2019)

  • Mgbanwe nke obodo Africa bụ ọrụ dịịrị ma nwoke ma nwanyị ọ bụkwa maka ọdịmma ha.

Society transformation

Njikọ mpụga[dezie]

Wikipedia
Wikipedia
Wikipedia nwèrè edemede màkà: