Mirjana Markovic

O sị Wikiquote
Mirjana Markovic
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịSocialist Federal Republic of Yugoslavia, Federal Republic of Yugoslavia, Mpaghara Russia Dezie
aha n'asụsụ obodoМирјана Марковић Dezie
Aha enyereMirjana Dezie
aha ezinụlọ yaMarković Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya10 Julaị 1942 Dezie
Ebe ọmụmụPožarevac Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya14 Eprel 2019 Dezie
Ebe ọ nwụrụSochi Dezie
ihe kpatara ọnwụsurgical complications Dezie
Ebe oliliPožarevac Dezie
ŃnàMoma Marković Dezie
ŃnéVera Miletić Dezie
Dị/nwunyeSlobodan Milošević Dezie
nwaMarko Milošević Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaRussian, Serbian Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ntaakụkọ Dezie
onye were ọrụUniversity of Belgrade Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Belgrade Faculty of Philosophy Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịYugoslav Left, League of Communists of Yugoslavia Dezie

Mirjana Markovic

Mirjana Markovic bụ okwu okwu mba Serbia na nwanyị di ya nwụrụ nke bụbu na mbụ onye isi ala

Okwu ndi Okwuru[dezie]

  • N'otu n'ime ọtụtụ nkwupụta ihu ọha ya, onye ndu ndị Serbia Bosnia, Montenegrin Radovan Karadžić kwuru na ndị Serbia n'oge gara aga, mgbe onye ọ bụla nọ n'akụkụ ha, etinyelarị "mkpochapụ mgbukpọ. “Ma ugbu a, n’ime afọ gara aga, mgbe ọtụtụ ndị na-emegide ha, ha na-ata ahụhụ kasị nta. N'ime ihe efu niile na ụgha na-enweghị atụ nke e kwuworo, nkwupụta a na-ewere achicha ahụ n'ezie. Ruo ihe karịrị afọ iri anọ Bosnia bụ ndị Bosnia, anyị ejighịkwa ndị Serbia, ndị Alakụba, na ndị Croats, ma ọ bụ ma ọ dịghị ihe ọzọ, ndịiche dị otú ahụ abụghị ihe kasị mkpa ná mmekọrịta ha. N’ime oge ahụ dum, ruo n’ókè kasị mma ndị Yugoslavia na ndị ọha na eze n’ụwa maara, e nweghị ụlọ mkpọrọ maka ndị Serbia na Bosnia, e nweghị ụlọ akwụna maka ndị inyom Serbia, ọ dịghịkwa ụmụaka ndị Serbia e bepụrụ akpịrị. (...) Mana dịka Karadzic siri kwuo, ndị Serbia enweghị obi ụtọ n'otu oge ahụ. Ma ugbu a, na agha, na ọtụtụ ndị nwụrụ anwụ, (...) ugbu a, dị ka onye ndú ha, oge na-abịa mgbe ha na-ata ahụhụ kasị nta. (...) Ọchịchị agbụrụ dị ọcha bụ ihe na-agaghị ekwe omume n'ụwa taa, ọ bụkwa ihe ọchị ịgbalị ịmepụta na ịnọgide na-enwe ọnọdụ dị otú ahụ, ọbụna mgbe e nwere nanị otu mba.
    • N'akwụkwọ akụkọ ya, na 20 Jenụwarị 1993, zoro aka na ya. na Abali na ehihie: A Diary , 1995, p. 17-18

Njiko Mpuga[dezie]