Mary Hesse

O sị Wikiquote
Mary Hesse
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịObodoézè Nà Ofú, United Kingdom of Great Britain and Ireland Dezie
aha n'asụsụ obodoMary Brenda Hesse Dezie
Aha enyereMary, Brenda Dezie
aha ezinụlọ yaHesse Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya15 Ọktoba 1924 Dezie
Ebe ọmụmụReigate Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya2 Ọktoba 2016 Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụphilosopher, university teacher, mathematician, historian Dezie
ụdị ọrụ yaọmúmú-ónúọgụgụ, philosophy of science, history of science Dezie
onye were ọrụUniversity of London Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity College London Dezie
onye ndụmọdụ doctoralGeorge Finch Dezie
doctoral studentD. H. Mellor Dezie
Onye òtù nkeAcademia Europaea Dezie

Mary Brenda Hesse FBA (15 October 1924 – 2 October 2016) bụ onye bekee [[[ndị ọkà ihe ọmụma]] nke sayensị, mechara bụrụ [[prọfesọ] ] na isiokwu na Mahadum Cambridge.

Okwu okwuru[dezie]

  • Otu n'ime isi ọrụ nke analogy ma ọ bụ model bụ ịtụ aro ndọtị nke tiori site n'ịtụle ndọtị nke ntụnyere ahụ, ebe ọ bụ na a maara ọtụtụ ihe gbasara ntụnyere karịa ka a maara banyere isiokwu ahụ. Nchikota echiche a na-ahụ anya n'ime echiche ziri ezi nke na-egosi na ọ dịghị ihe ọ bụla na-atụnyere ihe ọ bụla ga-esi na ya pụta agaghị atụ aro ụzọ ọ bụla maka mmepe nke ya.
    • Mary Hesse, "Nkọwa ọrụ na ntụnyere n'echiche anụ ahụ." Brit. J. Phil. Sci. , v. 2, p. 281-294, 1952. p. 291
  • theory na ọnọdụ sayensị ya abụghị akụkụ ihe ngosi nka kwụ ọtọ, kama a na-agbatị ma gbanwee ya mgbe niile iji nweta akụkọ ọhụrụ.
    • Mary Hesse, Models and Analogies in Science 1966. p. 4 ; Mary Hesse na-ehota ebe a [Norman Robert Campbell] Physics site na 1920.
  • Echiche atọ ndị a n'etiti ha bụ ihe osise nke [sayensị] na ụwa dị ka nke a: enwere ụwa dị n'èzí nke nwere ike ịkọwa n'ụzọ zuru ezu n'asụsụ sayensị. Ọkà mmụta sayensị, dị ka ma onye na-ekiri ihe na onye na-asụ asụsụ, nwere ike ijide mpụta eziokwu nke ụwa na prepositions nke bụ eziokwu ma ọ bụrụ na ha kwekọrọ na eziokwu na ụgha ma ọ bụrụ na ha emeghị. Sayensị bụ ihe kacha mma usoro asụsụ nke ezi echiche dị n'otu n'otu n'ihe gbasara eziokwu, gụnyere eziokwu ndị a na-ahụghị ozugbo n'ihi na ha gụnyere ihe nzuzo ma ọ bụ akụrụngwa, ma ọ bụ ihe omume gara aga ma ọ bụ ihe ndị dị anya. A na-akọwa ihe omume ndị a zoro ezo na echiche, na echiche nwere ike ịpụta site na nleba anya, nke ahụ bụ usoro nkọwa nke ụwa nwere ike ịchọta site na ihe na-emeghe maka nlele. A na-ewere mmadụ dịka ọkà mmụta sayensị dị ka onye guzopụrụ iche na ụwa ma nwee ike ịnwale na chepụta banyere ya nke ọma na enweghị mmasị.
    • Mary B. Hesse. "Mgbanwe na Mgbanwe na Nkà Ihe Ọmụma nke Sayensị," 1980. p. VII

Njiko Mpuga[dezie]

Wikipedia
Wikipedia
Wikipedia nwèrè edemede màkà: