Maria Lugones

O sị Wikiquote
Maria Lugones
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịArgentina Dezie
aha n'asụsụ obodoMaría Lugones Dezie
Aha enyereMaria Dezie
aha ezinụlọ yaLugones Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya26 Jenụwarị 1944 Dezie
Ebe ọmụmụBuenos Aires Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya14 Julaị 2020 Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaSpanish, Bekee, Aymara Dezie
Ọrụ ọ na-arụphilosopher, sociologist, university teacher, women's rights activist Dezie
onye were ọrụBinghamton University, Carleton College Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Wisconsin–Madison, University of California, Los Angeles Dezie
Archive naCarleton College Dezie
Ijedecoloniality, fourth-wave feminism Dezie

Maria Lugones' (amụrụ 1944) bụ onye ọkà ihe ọmụma nwanyị, onye ndọrọndọrọ, na Prọfesọ Associate of Comparative Literature na nke ọmụmụ ụmụ nwanyị na Mahadum Binghamton na New York State.

Okwu Okwuru[dezie]

  • Aristotle na-eme ka o doo anya na ohu ahụ nwere ike irube isi ma ọ bụ ịgbaso iwu, ma ọ nweghị ike iche echiche nke onwe ya. Nna ya ukwu na-eche echiche ma ohu na-eme. N'ihi ya, ọ na-esiri ike iche n'echiche ohu ahụ mgbe awa ọrụ gasịrị ma e wezụga dị ka anụmanụ: izu ike, iri nri, ịgagharị gburugburu, ịgbakọ. Ma ihe ndị a abụghị omume ụmụ mmadụ mgbe ohu ahụ na-ejedebe na-eme ya ebe ọ bụ na ha abụghị omume ndị bụ njedebe nke sylogisms bara uru na naanị ndị a na-emeghe maka ụdị nyocha nke Aristotle na-enye mgbe ọ na-ekwu banyere amamihe bara uru na omume ọma.
  • p. 56
  • Ewepụla iwe na profaịlụ ndị isi nke ndị nọ n'okpuru. Mgbe mmadụ na-ewe iwe, dịka Spelman siri kwuo, mmadụ na-ele onye omume ya anya dị ka ha nhata. Yabụ, anyị nwere ike ịghọta ihe kpatara ewepụrụ iwe na profaịlụ njirimara nke onye nọ n'okpuru. N'iwepụ iwe na profaịlụ njirimara ha, otu ndị na-achị achị na-ewepụ ndị nọ n'okpuru ngalaba nke moral agents, ebe ọ bụ na iwe bụ ime onwe ya onye ikpe na ikwupụta ụkpụrụ mmadụ na-enyocha omume onye ahụ megide, ha abụọ. nke bụ akara nke onye ọrụ omume. N'iwe iwe, ndị nọ n'okpuru na-egosi na ha ji onwe ha kpọrọ ihe; ha kwenyere na ha nwere ikike yana ikike ịbụ ndị ikpe nke ndị gbara ha gburugburu.
  • Pilgrimages/Peregrinajes: Theorizing Coalition Against Multiple Mmegbu (2003), p. 109

Njikọ mpụga[dezie]

Wikipedia
Wikipedia
Wikipedia nwèrè edemede màkà: