Leon Trotsky

O sị Wikiquote
Ndụ Mara mma. Ka ọgbọ dị n’ọdịnihu sachapụ ya ihe ọjọọ niile, mmegbu, na ime ihe ike, ma nụ ụtọ ya n’uju.

Leon Trotsky (Лев Давидович Троцкий; amụrụ Lev Davidovich Bronstein; Лев Давидович Бронштейн]; 7 November (O.S. 26 October) 187921 August 1940) Na mmalite Soviet Union, ọ tọrọ ntọala Politburo, jere ozi dị ka ndị mmadụ Commissar maka Foreign Affairs, na kere na-edu ndị Red Army. Mgbe Lenin nwụsịrị, a chụpụrụ Trotsky n'ihi mmegide ya megide atumatu Joseph Stalin. Onye ọrụ Soviet Ramón Mercader mere ogbugbu ya na 1940 (ya na anyụike ice) na Mexico na arịrịọ Stalin.

Okwu ndị o kwụrụ[dezie]

Ọ bụrụhaala na m na-eku ume, m na-atụ anya ihe niile. Ọ bụrụhaala na m na-eku ume, m ga-alụ ọgụ maka ọdịnihu.
N'anya anyị, ụjọ onye ọ bụla bụ ihe a na-anabataghị kpọmkwem n'ihi na ọ na-eleda ọrụ nke ọha mmadụ anya n'amamihe nke onwe ha... ma tụgharịa anya ha na olileanya n'ebe nnukwu onye ọbọ na onye mgbapụta onye otu ụbọchị ga-abịa rụzuo ọrụ ya.
Ihe kacha mma mmadụ nwere obi ụtọ abụghị nrigbu nke ugbu a kama ọ bụ nkwadebe nke ọdịnihu.
  • Ogologo oge m na-eku ume ka m na-atụ anya. Ọ bụrụhaala na m na-eku ume, m ga-alụ ọgụ maka ọdịnihu, ọdịnihu ahụ na-egbukepụ egbukepụ, nke mmadụ, dị ike ma mara mma, ga-abụ nna ukwu nke iyi na-asọgharị nke akụkọ ihe mere eme ya ma ga-eduzi ya gaa n'ókè nke ịma mma, ọṅụ na obi ụtọ!
    • "On Optimism and Pessimism, on the Twentieth Century, and on Many Other Things" (1901), as quoted in The Prophet Armed : Trotsky, 1879-1921 (2003) by Isaac Deutscher , p. 45
  • N’anya anyị, ụjọ mmadụ n’otu n’otu bụ ihe a na-anabataghị kpọmkwem n’ihi na ọ na-eleda ọrụ ọtụtụ mmadụ na-arụ n’amamihe nke onwe ya, na-eme ka ha dịghachi ná mma na enweghị ike nke onwe ha, na-atụgharịkwa anya ha na olileanya n’ebe nnukwu onye ọbọ na onye mgbapụta nke ga-abịa otu ụbọchị ma mezuo ozi ya.
  • Gbanyụọ ndị na-eme mgbanwe n'enweghị ebere, kpochie ndị na-enyo enyo na ogige ịta ahụhụ ... A ga-agbapụ ndị na-agba ọsọ, n'agbanyeghị ọrụ gara aga.
    • Nkwupụta nke 1918, dika esị kwuo na Trotsky : The Eternal Revolutionary (1996) by Dmitri Volkogonov, p. 213
  • Isi ego dị nchebe n'ezie na Russia karịa ebe ọ bụla ọzọ. Ọ dịghị ezi Marxist ga-ekwe ka mmetụta na-egbochi azụmahịa.
    • N'ime nzụkọ 1921 ya na onye ọchụnta ego America Armand Hammer, dị ka ekwuru na Hammer: Witness to History nke Hammer na Neil Lyndon (1988), p. 160
  • Ịmụta na-ebu n'ime onwe ya ihe ize ndụ ụfọdụ n'ihi na n'ihi na ọ dị mkpa mmadụ aghaghị ịmụta ihe n'aka ndị iro ya.
    • Akwụkwọ na mgbanwe (1924)
  • Fascism abụghị ihe ọ bụla ma ọ bụghị mmeghachi omume nke ndị isi obodo; site n'echiche nke ndị ogbenye ọdịiche dị n'etiti ụdị mmeghachi omume enweghị isi.
    • What Next? (1932)
  • A ghaghị ile onye mmekọ anya dị ka onye iro.
    • Dịka ekwuru na  Mgbasawanye na ịdị n'otu: History of Soviet Policy Foreign, 1917-67 (1974) nke Adam Bruno Ulam dere.

Njikọ Mpuga[dezie]