Indira Gandhi

O sị Wikiquote
Indira Gandhi
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịNdia, British Raj, Dominion of India Dezie
aha n'asụsụ obodoइन्दिरा प्रियदर्शिनी गान्धी Dezie
Aha ọmụmụ Dezie
Aha enyereIndira Dezie
aha ezinụlọ yaGandhi Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya19 Novemba 1917 Dezie
Ebe ọmụmụPrayagraj Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya31 Ọktoba 1984 Dezie
Ebe ọ nwụrụNew Delhi Dezie
Ụdị ọnwụỊgbụ mmadụ Dezie
ihe kpatara ọnwụballistic trauma Dezie
Onye gburuSatwant Singh, Beant Singh Dezie
Ebe oliliRaj Ghat and associated memorials Dezie
ŃnàJawaharlal Nehru Dezie
ŃnéKamala Nehru Dezie
Dị/nwunyeFeroze Gandhi Dezie
nwaRajiv Gandhi, Sanjay Gandhi Dezie
IkwuSonia Gandhi Dezie
EzinụlọNehru–Gandhi family Dezie
Asụsụ obodoHindi Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaHindi, Bekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, Odee akwụkwọ Dezie
ụdị ọrụ yapolitics Dezie
ebe agụmakwụkwọSomerville College, Visva-Bharati University, Badminton School, Patha Bhavana Dezie
Ebe obibiNew Delhi, Raebareli Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịIndian National Congress Dezie
candidacy in election1980 Indian general election, 1977 Indian general election Dezie
okpukpere chi/echiche ụwaOkpukpe Hindu Dezie
so naThird International Conference on Planned Parenthood Dezie
Onye òtù nkeNational Flag Presentation Committee Dezie
ihe omume dị ịrịba amastate funeral Dezie
Nwere ọrụ na mkpokọtaTate Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikeỌrụ nwebiisinka chekwara Dezie

Indira Priyadarshini Gandhi (Nọvemba 19, 1917 - Ọktoba 31, 1984) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị India na onye etiti nke National Congress nke India. Ọ bụ praịm minista nke atọ nke India ma bụrụkwa onye mbụ na, ruo taa, ọ bụ naanị praịm minista nwanyị India. Indira Gandhi bụ ada Jawaharlal Nehru, onye isi ala nke mbụ nke India. Ọ jere ozi dị ka praịm minista site na Jenụwarị 1966 ruo March 1977 na ọzọ site na Jenụwarị 1980 ruo mgbe e gburu ya na Ọktoba 1984, na-eme ka ọ bụrụ praịm minista India nke abụọ kacha ogologo oge mgbe nna ya gachara.

Dị ka praịm minista, Gandhi bụ onye ama ama maka ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya na nchikota nke ike na-enwetụbeghị ụdị ya. Ọ gara agha na Pakistan na nkwado nke nnwere onwe na agha nke nnwere onwe na East Pakistan, nke butere mmeri India na okike nke Bangladesh, yana ịbawanye mmetụta India ruo n'ókè ebe ọ ghọrọ naanị mpaghara mpaghara South. Asia. N'ịkọwa echiche nkewapụ onwe ya, na nzaghachi nye oku maka mgbanwe, Gandhi guzobere ọnọdụ mberede site na 1975 ruo 1977 bụ ebe a kwụsịtụrụ nnwere onwe obodo na ndị nta akụkọ. E mere arụrụala zuru ebe niile n'oge ihe mberede ahụ. N'afọ 1980, ọ laghachiri n'ọchịchị mgbe nhọpụta zuru oke na nke ziri ezi. Mgbe Gandhi nyere iwu ka eme ihe agha na Templelọ nsọ Golden na Operation Blue Star, ndị nche ya na ndị mba Sikh gburu ya na 31 October 1984.

Ihe ọ kwụrụ[dezie]

  • Ike mba n'ikpeazụ bụ ihe ọ ga-eme n'onwe ya, ọ bụghị n'ihe ọ nwere ike ibiri n'aka ndị ọzọ.
  • E nwere nnukwu echiche na-ezighị ezi na e nwere ike ime mkparịta ụka banyere ihe ndị dị ndụ iji dọpụ uche ná nsogbu nke agha na ịda ogbenye.
    • First global conference on the human environment (UNCHE) in Stockholm in June 1972 by UN.
  • Enweghị m mmasị na ndụ ogologo. Anaghị m atụ egwu ihe ndị a. Achọghị m ịma ma ndụ m na-aga ijere mba a ozi. Ọ bụrụ na m anwụ taa, ntapụ ọbara m ọ bụla ga-eme ka mba ahụ nwee ume.
    • Speech, Bhubaneswar, India (October 30, 1984), quoted in "Death in the Garden," by William E. Smith, Time (November 12, 1984)

Njikọ Mpụga[dezie]