Gaa na ọdịnaya

Ibiyinka A. Fuwape

Sitere na Wikiquote
Ibiyinka A. Fuwape
mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
aha enyereIbiyinka Dezie
aha ezinụlọ yaFuwape Dezie
ụbọchị ọmụmụ ya18 Disemba 1962, 8 Disemba 1962 Dezie
Ebe ọmụmụLagos Dezie
Asụsụ obodoAsụsụ Yoruba Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaEnglish, pidgin Naịjirịa Dezie
Asụsụ ọ na-edeEnglish Dezie
ọrụ ọ na-arụacademic, physicist, university teacher, osote onyeisi mahadum, lecturer Dezie
ụdị ọrụ yaosote onyeisi mahadum, STIM Dezie
onye were ọrụMichael and Cecilia Ibru University Dezie
ebe agụmakwụkwọMethodist Girls' High School, University of Ibadan, University of Ibadan Dezie
ogo mmụtaBachelor of Science, Master of Science, Doctor of Philosophy Dezie
nnọchiaha nkeonweL484 Dezie

Ibiyinka Agboola Fuwape (amuru 18 Disemba 1962) bu nwa akwukwo Naijiria, prọfesọ na physics na osote onye isi oche nke abuo nke Mahadum Michael na Cecilia Ibru, a Ụlọ akwụkwọ mahadum dị na Nigeria.

Okwu ndị o kwuru

[dezie]
  • Dịka ụmụ nwanyị na sayensị, anyị kwesịrị ịrụ ọrụ iji dozie ọdịiche a wee wepụta ndụmọdụ sitere na ogbako a nke ga-atụgharị n'ime amụma iji kwado nnabata na ijide ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ na sayensị.
  • Dị ka ndị mmadụ n’otu n’otu, ọ dị anyị mkpa ịzụlite àgwà ka mma nke na-akwalite ikuku na gburugburu ebe obibi dị ọcha.
  • Nke a na-eme ka ụmụ akwụkwọ nweta ahụmịhe bara uru yana mmụta echiche.
  • Site na usoro a, ụmụ akwụkwọ ga-esonye nke ọma n'ọrụ ubi, ọrụ ugbo na ọrụ afọ ofufo nke na-ekpughe ha na usoro ọrụ ugbo ọgbara ọhụrụ na omume ugbo ọhụrụ.
  • Nke a bụ ihe atụ nke otu mahadum nwere ike isi bụrụ ihe ngwọta na mba jupụtara na mkpa na talenti.
  • Agụmakwụkwọ MCIU maka mmemme sayensị ugbo bụ ohere.
  • Ana m akpọku ndị ọrụ nkeonwe na nke ọha ka ha kwado mmemme ahụ n'ụzọ ọ bụla ha nwere ike.

Mahadum Naijiria ga-enye ụmụ akwụkwọ ahọpụtara nkuzi mmemme ugbo n'efu

Njikọ mpụga

[dezie]
Wikipedia
Wikipedia
Wikipedia nwèrè edemede màkà: