Fatou Bensouda

O sị Wikiquote
Fatou Bensouda
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịThe Gambia Dezie
aha n'asụsụ obodoFatou Bensouda Dezie
Aha enyereFatou Dezie
aha ezinụlọ yaBensouda Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya31 Jenụwarị 1961 Dezie
Ebe ọmụmụBanjul Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, diplomat, onye ọka iwu Dezie
onye were ọrụMba Ndị Dị n'Otu, International Criminal Court Dezie
Ọkwá o jiProsecutor of the International Criminal Court Dezie
ebe agụmakwụkwọMahadum Obafemi Awolowo, International Maritime Law Institute, Ụlọ Akwụkwọ Iwu Nigeria Dezie
okpukpere chi/echiche ụwaOkpukpere Alakụba Dezie
Ihe nriteBBC 100 Women, Order of the Republic of The Gambia, honorary doctorate of the Vrije Universiteit Brussel, BBC 100 Women Dezie

Fatou Bom Bensouda (/fɑːˈtuː bɛnˈsoʊdə/; née Nyang; amụrụ na 31 Jenụwarị 1961) bụ onye ọka iwu Gambia onye bụrụla onye ọka ikpe nke International Criminal Court (ICC) kemgbe June 2012, mgbe ọ rụchara ọrụ dị ka osote onye ọka iwu na-ahụ maka ngalaba ikpe nke ICC kemgbe 2004 ma bụrụkwa onye minista na-ahụ maka ikpe ziri ezi nke Gambia.

Ihe ndị o kwụrụ[dezie]

  • Taa, m na-ekwuwapụta na n'ịgbaso nnyocha nke ọma, nnwere onwe na nke ebumnobi nke ozi niile a pụrụ ịdabere na ya dị na ọfịs m, nyocha nke mbụ n'ime ọnọdụ dị na Palestine ekpebiela na usoro iwu niile dị n'okpuru Iwu Rome maka mmeghe nke nyocha aburula nke e zutere. E nwere m afọ ojuju na enwere ihe ndabere kwesịrị ekwesị iji gaa n'ihu na nnyocha banyere ọnọdụ nke Palestine ... Na nkenke, enwere m afọ ojuju na (i) mpụ agha na-eme na West Bank, gụnyere East Jerusalem, na ụzọ Gaza ("Gaza")...; (ii) ikpe nwere ike ibilite na ọnọdụ a ga-anabata; na (iii) enweghị nnukwu ihe mere a ga-eji kwere na nnyocha agaghị ejere ọdịmma nke ikpe ziri ezi ozi.
  • Mụ onwe m, yana Ọfịs m, na-emezu iwu anyị n'okpuru Iwu Rome na nnwere onwe zuru oke, ezi uche, izi ezi na iguzosi ike n'ezi ihe. Anyị ga-aga n'ihu na-arụ ọrụ anyị dịka iwu Rome chọrọ n'atụghị egwu ma ọ bụ ihu ọma.
  • Ndị ọka iwu ejirila nlezianya tụlee ihe ndị sonyere na ya na ihe fọdụrụ n'echiche na ụlọ ikpe nwere ikike na mpaghara Palestine.
  • Onye ọka iwu ahụ nwere afọ ojuju na e nwere ihe ndabere ezi uche dị na ya iji malite nyocha banyere ọnọdụ dị na Palestine n'okpuru edemede 53(1) nke Iwu Rome, yana na njedebe nke ikike nke Ụlọikpe gụnyere West Bank, gụnyere East Jerusalem, na Gaza. ("Obodo Palestine ejirila"). Ka o sila dị, ọkàiwu ahụ rịọrọ Ụlọ Nzukọ Alaeze ahụ ka ọ kwadoo oke ikike nke Ụlọikpe dị na Palestine, n'okpuru edemede 19(3).1 Mkpebi dị otú ahụ ga-eji obi ike dozie ajụjụ a maka nzube nke ikpe nke Ụlọikpe ga-eme n'ọdịnihu-dị ka ụkpụrụ si dị. nke res judicata, n'okpuru isiokwu 19(2) na (4) - ma tinye omume nke n'ihu ikpe site n'ụlọ ikpe na soundest iwu ntọala. 2. Dị ka ndị ọka iwu ahụ chetara, e mere usoro a, n'ụzọ pụrụ iche, n'ihi ihe dị mgbagwoju anya dị mgbagwoju anya n'iwu na nke eziokwu metụtara mpaghara Palestine na-achịkwa na echiche ndị megidere echiche.

Njikọ Mpụga[dezie]

Wikipedia
Wikipedia
Wikipedia nwèrè edemede màkà: