Elaine Pagels

O sị Wikiquote
Elaine Pagels
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịNjikota Obodo Amerika Dezie
Aha enyereElaine Dezie
aha ezinụlọ yaPagels Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya13 Febụwarị 1943 Dezie
Ebe ọmụmụPalo Alto Dezie
ŃnàWilliam Hiesey Dezie
Dị/nwunyeHeinz Pagels, R. Kent Greenawalt Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụhistorian, theologian, university teacher Dezie
ụdị ọrụ yahistory of religions Dezie
onye were ọrụPrinceton University, Barnard College Dezie
ebe agụmakwụkwọHarvard University, Stanford University, Harvard Divinity School Dezie
Onye òtù nkeAmerican Academy of Arts and Sciences Dezie

Elaine Pagels, née Hiesey (amuru Febụwarị 13, 1943), bụ onye ọkọ akụkọ ihe mere eme okpukpe America. Ọ bụ Harrington Spear Paine Prọfesọ nke Religion na Mahadum Princeton. Pagels emewo nyocha buru ibu banyere Iso Ụzọ Kraịst oge mbụ na Gnostic.

Okwu okwuru[dezie]

  • Ma Ozi Ọma nke gnostic nke Thomas na-akọ na ozugbo Tọmọs matara ya, Jizọs gwara Tọmọs na ha abụọ esiwo n’otu ebe . . . Ọ̀ bụ na ozizi dị otú ahụ—amara Chineke na nke mmadụ, nchegbu banyere echiche efu na nghọta, onye nchoputa nke a na-egosighị dị ka Onyenwe anyị, kama dị ka onye nduzi ime mmụọ—adịghị ada n'Ebe Ọwụwa Anyanwụ karịa Western? Ụfọdụ ndị ọkà mmụta na-atụ aro na ọ bụrụ na a gbanwee aha ndị ahụ, 'Buddha dị ndụ' nwere ike ikwu n'ụzọ kwesịrị ekwesị ihe Oziọma Thomas na-ekwu na ọ bụ Jizọs dị ndụ. Omenala Hindu ma ọ bụ ndị Buddha nwere ike metụta gnosticism? Ọkà mmụta Buddha nke Britain, Edward Conze, na-atụ aro na o nwere. Ụzọ ahia n'etiti ụwa ndị Gris na ndị Rom na Ebe Ọwụwa Anyanwụ Ụwa na-emepe emepe n'oge gnosticism malitere (AD 80-200); ruo ọtụtụ ọgbọ, ndị ozi ala ọzọ okpukpe Buddha nọ na-eme mgbanwe n’Aleksandria. Anyị rịbakwara ama na Hippolytus, bụ́ Onye Kraịst na-asụ Grik na Rom (ihe dị ka 225), maara banyere ndị Brahmin India, na-agụnyekwa ọdịnala ha n’etiti isi mmalite nke ịjụ okwukwe: ‘E nwere . . . n'etiti ndị India a ịjụ okwukwe nke ndị philosophize n'etiti Brahmins, ndị na-ebi ndụ nke zuru oke, na-ezere (eri) ihe ndị dị ndụ na ihe niile esie ya nri . . . Ha na-ekwu na Chineke bụ ìhè, ọ bụghị dị ka ìhè mmadụ na-ahụ, ma ọ bụ dị ka anyanwụ ma ọ bụ ọkụ, ma n'ebe ha nọ, Chineke bụ okwu, ọ bụghị ihe na-achọta okwu n'olu, kama nke ihe ọmụma (gnosis) site na nzuzo. ndị maara ihe na-aghọta ọdịdị ọdịdị.' Aha Oziọma Thomas—nke aha ya bụ onye na-eso ụzọ ahụ, bụ́ onye ọdịnala na-ekwu, bụ́ onye gara India—nwere ike igosi mmetụta ọdịnala ndị India nwere? Ngosipụta ndị a na-egosi na ọ ga-ekwe omume, mana ihe akaebe anyị enweghị njedebe. 63
    • Elaine Pagels. Ekwuru site na Rajiv Malhotra | Malhotra, R., Nīlakantan, A. (Princeton, N.J.). (2011). "Na-agbaji India: ntinye aka Western na Dravidian na Dalit mejọrọ"

Njiko Mpuga[dezie]

Wikipedia
Wikipedia
Wikipedia nwèrè edemede màkà: