Barbara McClintock

O sị Wikiquote
Barbara McClintock
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịNjikota Obodo Amerika Dezie
aha n'asụsụ obodoBarbara McClintock Dezie
Aha enyereBarbara Dezie
aha ezinụlọ yaMcClintock Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya16 Jụn 1902 Dezie
Ebe ọmụmụHartford Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya2 Septemba 1992 Dezie
Ebe ọ nwụrụHuntington Dezie
ŃnéSara Ryder McClintock Dezie
Dị/nwunyeno value Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụcytogeneticist Dezie
ụdị ọrụ yagenetics, cytogenetics Dezie
onye were ọrụUniversity of Missouri, Cold Spring Harbor Laboratory, Cornell University Dezie
ebe agụmakwụkwọCornell University, Erasmus Hall High School, Cornell University College of Agriculture and Life Sciences, University of Missouri Dezie
academic thesisA Cytological and Genetical Study of Triploid Maize Dezie
onye ndụmọdụ doctoralRollins Adams Emerson Dezie
doctoral studentAlmiro Blumenschein Dezie
Ebe obibiHartford, Flatbush Dezie
Onye òtù nkeNational Academy of Sciences, American Academy of Arts and Sciences, American Philosophical Society, American Association for the Advancement of Science, Royal Society Dezie

Barbara McClintock (June 16, 1902 - Septemba 2, 1992) bụ onye American botanist na cytogeneticist. N'afọ 1983, e nyere ya ihe nrite Nobel na Physiology ma ọ bụ ọgwụ.

Okwu okwuru[dezie]

  • Ọ bụrụ na agbajie w:Chromosome | chromosome site n'ụzọ dị iche iche, nsọtụ ndị gbajiri agbaji na-eyi ka ọ bụ nrapado ma na-ejikọta ibe ha 2-by-2. Egosiputara nke a nke oma n'ime ihe omumu nke chromosomal aberrations nke ọgwụgwọ X-ray kpatara. Ọ na-apụtakwa mgbe chromosomes ndị yiri mgbanaka mebiri n'ibu n'oge somatic mitoses na ọka, a na-eche na ọ ga-eme n'oge usoro w:Chromosomal crossover|gafefe
    • cite journal|title = Nkwụsi ike nke nsọtụ chromosomes gbajiri agbaji na Zea mays .ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1209127/
  • Mgbe, site na radieshon ma ọ bụ ihe ndị ọzọ, chromosomes gbajiri n'ime otu nucleus, 2-by-2 fusions nwere ike ime n'etiti nsọtụ gbajiri agbaji. Ngwakọta ndị a nwere ike iduga nhazigharị nke akụkụ nke chromatin complement, na-ebute mwepu chromosomal dị iche iche nke achọpụtara dị ka [[w: Chromosomal translocation#
Reciprocal translations|nsụgharị ntụgharị w: Chromesomal inversion | inversion  w: Chromosomal Deletion Syndrome | erughị eru wdg Ebe ọ bụ na, n'ime nyocha nke ọma, mmebi ahụ mere n'ime otu nucleus, ọnọdụ ndị na-eduga n'ọgbakọ nke njedebe gbajiri agbaji enweghị ike ịchọpụta ngwa ngwa.
  • Nnwale emere n'etiti afọ iri anọ na itoolu kwadebere m ịtụ anya nzaghachi pụrụ iche nke genome maka ihe ịma aka nke genome na-akwadoghị maka izute n'usoro, n'usoro. N'ọnọdụ ndị a maara nke ọma n'ụdị a, ụdị nzaghachi a abụghị nke a ga-ebu amụma tupu nlebanya mbụ banyere ha. Ọ dị mkpa idobe genome ugboro ugboro n'otu ihe ịma aka ahụ iji hụ na ịghọta ọdịdị mgbanwe ọ na-ebute. Amụma ama ama nke a bụ mmepụta nke mmụgharị site na X-ray na ụfọdụ Mutagen|mutagenic agents N'adịghị ka ujo ndị dị otú ahụ nke genome na-adịghị njikere maka ya, bụ ndị genome ga-eche ihu ugboro ugboro, na nke a kwadebere maka ịzaghachi n'usoro nhazi. Ọmụmaatụ bụ [[w:Nzaghachi okpomọkụ |“Nzaghachi okpomọkụ dị na w:Eukaryote|eukaryotic organisms, na w:SOS nzaghachi|“SOS”nzaghachi na nje bacteria Nke ọ bụla n'ime ihe ndị a na-ebute usoro mmemme nke ukwuu n'ime cell nke na-enyere aka ịkwụsị mmetụta nke ujo. Ụfọdụ usoro nhụta ga-adịrịrị n'oge ndị a iji mee ka cell mara ihe egwu dị nso, na ịmalite usoro ihe omume n'usoro ga-ebelata ihe egwu a. Azịza nke genome na ihe ịma aka ndị a na-atụghị anya ya abụghị nke emebere nke ọma. Ka o sina dị, a na-aghọta ihe ndị a, na genome na-azaghachi n'ụzọ a na-ahụ anya ma na mbụ a na-atụghị anya ya.
    • cite web|title=Mpụtara azịza nke Genome na ịma aka, nkuzi Nrite Nobel | ụbọchị=8 Disemba 1983|website=nobelprize.org|url=https://www.nobelprize.org/uploads/2018 /06/mcclintock-lecture.pdf

Njiko Mpuga[dezie]

Wikipedia
Wikipedia
Wikipedia nwèrè edemede màkà: