Annie Ernaux

O sị Wikiquote
Annie Ernaux
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịFrance Dezie
Aha ọmụmụAnnie Thérèse Blanche Duchesne Dezie
Aha enyereAnnie, Thérèse, Blanche Dezie
aha ezinụlọ yaErnaux, Duchesne Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1 Septemba 1940 Dezie
Ebe ọmụmụLillebonne Dezie
Asụsụ obodoFrench language Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaFrench language Dezie
Asụsụ ọ na-edeFrench language Dezie
Ọrụ ọ na-arụdirector, Odee akwụkwọ, onye nkuzi Dezie
ụdị ọrụ yaliterary activity, literature Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Rouen, University of Bordeaux Dezie
oge ọrụ ya (mmalite)1974 Dezie
Ọrụ ama amaCleaned Out, La Place, The Years Dezie
ahọpụtara makaInternational Booker Prize Dezie
webụsaịtịhttps://www.annie-ernaux.org/fr Dezie
assessmentaggregation of modern literature Dezie

'Annie Ernaux (aha ọmụmụ Annie Duchesne; amuru 1 Septemba 1940) bu onye odee France na prọfesọ nke akwukwo. . Enyere Ernaux 2022 Nobel Prize in Literature.

Ihe o kwụru[dezie]

Nwanyị oyi kpọnwụrụ (1981)[dezie]

<obere>La Femme gelée (Gallimard, 1981), Nwanyị Frozen, trans. Linda Coverdale (Mgbidi anọ Windows asatọ, 1995)
  • Enweghị m ike iche echiche banyere ụzọ ọ bụla m ga-esi gbanwee ndụ m ma e wezụga ịmụ nwa. Agaghị m imikpu ala karịa nke ahụ.
    • Ekwuru na Nne Reader nke Moyra Davey dere (Akụkọ asaa, 2011), p. xvii

"Mpụga" (1993)[dezie]

<obere>Journal du dehors (Gallimard, 1993), Mpụga, trans. Tanya Leslie (Akụkọ asaa, 1996)</ obere>
  • Amalitere m itolite mgbe m na-ekele ndị agadi nwanyị m na-ezute n’agbata obi m, na-atụ anya oge ndụ m ga-abụ otu n’ime ha. Mgbe m dị afọ iri abụọ, ahụghị m ha; ha ga-anwụ tupu iru m enwee ọkpụkpụ.
    • Ekwuru na Ma ezuru m banyere m nke Nancy K. Miller (Columbia University Press, 2002), p. 96

"Ihere" (1997)[dezie]

<obere>La Honte (Gallimard, 1997), Ihere, trans. Tanya Leslie (Akụkọ asaa, 1998)</ obere>
  • Ihe kacha njọ banyere ihere bụ na anyị chere na ọ bụ naanị anyị ga-enweta ya.
    • Ekwuru na nkatọ edemede nke oge a , Vol. 184, ed. Tom Burns na Jeffrey Hunter (Gale, 2004), p. 164, na na The Poetics of Childhood nke Roni Natov dere (Routledge, 2014), p. 220

"Na-eme" (2000)[dezie]

'L'Événement (Gallimard, 2000), Na-eme, trans. Tanya Leslie (Akụkọ asaa, 2001)</ obere>
  • Ma eleghị anya, ezi nzube nke ndụ m bụ n'ihi na ahụ m, m sensations na echiche m ịghọ ederede, na okwu ndị ọzọ, ihe nwere nghọta na eluigwe na ala, na-eme ka m ịdị adị na-jikota n'ime ndụ na isi nke ndị ọzọ.
    • Ekwuru na Melodrama mgbe anya mmiri gachara, ed. Jörg Metelmann na Scott Loren (Amsterdam University Press, 2016), p. 178

Akụkọ nwa agbọghọ (2016)[dezie]

'Mémoire de fille (2016), Akụkọ Nwanyị nwanyị, trans. Alison L. Strayer (Akụkọ asaa, 2020)
  • Ahụrụ m ndụ m n'anya, ọ na-amasị m ịbụ onye ụwa, ọ ga-amasị m ileta ụwa niile ma hụ ya n'anya.
    • Ekwuru na Dissolve nke Nikki Gemmell dere (Hachette UK, 2021)
  • Enyere m nnukwu ncheta ihere, nkọwa zuru oke na enweghị ike karịa nke ọ bụla ọzọ, onyinye pụrụ iche nke ihere.
    • Ekwuru na German #MeToo, ed. Elisabeth Krimmer na Patricia Simpson (Boydell & Brewer, 2022), p. 31

Njikọ Mpụga[dezie]