Anna Louise Strong

O sị Wikiquote
Anna Louise Strong
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịNjikota Obodo Amerika Dezie
aha n'asụsụ obodoAnna Louise Strong Dezie
Aha enyereAnna Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya24 Novemba 1885 Dezie
Ebe ọmụmụFriend Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya29 Maachị 1970 Dezie
Ebe ọ nwụrụBeijing Dezie
Ebe oliliBabaoshan Revolutionary Cemetery Dezie
ŃnàSydney Strong Dezie
Dị/nwunyeJoel Shubin Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụOdee akwụkwọ, Onye ntaakụkọ, activist, trade unionist, peace activist Dezie
ebe agụmakwụkwọBryn Mawr College, Oberlin College, University of Chicago, Oak Park and River Forest High School Dezie
Ọrụ ama amaAnna Louise Strong Papers Dezie
Archive naUniversity of Washington Libraries Dezie
Onye òtù nkeWashington Alpine Club Dezie

Anna Louise Strong (November 24, 1885 - Maachị 29, 1970) bụ onye odeakụkọ America na onye ndọrọndọrọ ọchịchị Kọmunist, mara amara maka mkpesa na nkwado maka mmegharị ndị Kọmunist na Soviet Union na People's Republic of China. O dere ihe karịrị akwụkwọ iri atọ na akụkọ dị iche iche

Okwu okwuru[dezie]

  • Ego Britain, nke kpagburu ọchịchị onye kwuo uche German site n'ịchọ nkwụghachi na-agaghị ekwe omume, nyere Hitler aka na ntinye ego na mbinye ego. Nwa amaala ụwa ọ bụla nwere ọgụgụ isi maara na e nyere Hitler amara ndị a n'ihi na British Tories hụrụ n'ime ya "onye omempụ dị ike" ha megide Soviet Union|Soviets.
  • N'ala niile, ma ọ bụ ya ma ọ bụ megide ya, Stalin kere akụkọ ihe mere eme.
  • Na onye isi obodo Britain, ụlọ ọrụ ahụ pụtara dị ka ngwa ọgụ nke nrigbu maka uru. Na USSR, ọ bụghị naanị ụzọ iji nweta akụ na ụba, kama ọ bụ ngwá ọrụ ejiri nlezianya na-agbaji agbụ gara aga.
  • Ọ dịghị olu taa nwere ike ịbụ nke ikpeazụ gbasara oge Stalin. Stalin bụ otu n'ime ndị a na-ekpe ikpe site na ogologo akụkọ ihe mere eme, àgwà nke ọrụ ya na-amụbawanye ka ọ na-ala azụ. Ihe anyị maara, ma ọ dịkarịa ala, bụ na ọ malitere na 1928 iji wuo mmekọrịta ọha na eze n'otu mba, ala azụ azụ azụ nke ụwa nke ndị iro gbara ya gburugburu. Mgbe ọ malitere, Rọshịa bụ onye ọrụ ugbo, amaghị akwụkwọ; mgbe o mechara, ọ bụ ike mmepụta ihe nke abụọ n'ụwa. Ugboro abụọ ka o si otú a wuo ya, otu ugboro tupu Hitler wakpookwa ọzọ ná mbibi agha ahụ. Nke ahụ bụ otuto ya ruo mgbe ebighị ebi; ọ rụpụtara ọrụ ahụ.
    • Site na The Stalin Era , ASIN B0007JWF0W (1 Jenụwarị 1957), p. 125
  • Molotov–Ribbentro abụghị njikọ aka, dị ka USSR nyere Britain na France; ọ bụ naanị nkwenye nke nnọpụiche dịka USSR nwere na Germany kemgbe 1926, mana nke dabara n'ọrụ n'okpuru Hitler. Molotov kọrọ na USSR bịanyere aka n'akwụkwọ n'ihi na enweghị ike ịtụ anya nkwubi nke nkwekọrịta enyemaka otu (na Britain na France). Mbinye aka nke nkwekọrịta ahụ n'oge Europe, site na elekere ruo elekere, na-echere mwakpo Hitler na Poland, gbanwere nguzozi nke ndị agha na Europe. East Europe nwere olileanya n'ụzọ doro anya na nkwekọrịta ahụ, ọ bụ ezie na ọ nwere ike ọ gaghị akwụsị agha Hitler na Poland, ga-akwụsị mgbasa nke ọwụwa anyanwụ nke agha ahụ. Ndị ha na Hitler jikọrọ aka were iwe. Mussolini na Franco ekwetaghị n'ihu ọha. Ihe egwu dị na Tokyo, n'ihi na Japan na-alụ ọgụ USSR na nsọtụ Mongolia, a kọkwara na ọ gwara Hitler na ọ ga-adị njikere n'August iji sonyere "nnukwu ihe."
    • Site na The Stalin Era , ASIN B0007JWF0W (1 Jenụwarị 1957), p. 78-79

Njiko Mpuga[dezie]

Wikipedia
Wikipedia
Wikipedia nwèrè edemede màkà: