Angelica Balabanoff

O sị Wikiquote
Angelica Balabanoff
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịRussian Empire, Soviet Union Dezie
aha n'asụsụ obodoАнжелика Балабанова Dezie
Aha enyereAngelica Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya4 Ọgọọst 1877, 4 Ọgọọst 1878, 1876 Dezie
Ebe ọmụmụChernihiv Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya25 Novemba 1965, 1965 Dezie
Ebe ọ nwụrụRome Dezie
Ebe oliliProtestant Cemetery, Rome Dezie
Dị/nwunyeMichail Balabanov Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaRussian, Asụsụ mba Italy, French language, Swedish Dezie
Asụsụ ọ na-edeFrench language Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, Odee akwụkwọ, onye nchikota akuko, political activist Dezie
ụdị ọrụ yapolitics, socialism Dezie
ebe agụmakwụkwọNew University of Brussels Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịCommunist Party of the Soviet Union, Italian Socialist Party, Italian Democratic Socialist Party Dezie
Archive naInternational Institute of Social History, Thomas Fisher Rare Book Library, University of Toronto Archives & Records Management Services Dezie
onye nlereranyaAntonio Labriola Dezie
inventory numberMS COLL 00438 Dezie
kọwara na URLhttps://discoverarchives.library.utoronto.ca/index.php/claude-stewart-collection-of-kathleen-crowe-angelica-balabanoff-papers, http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=balabanov-angelica, https://www.biografiasyvidas.com/biografia/b/balabanov.htm Dezie

alabanoff (ma ọ bụ Balabanov, Balabanova; Russian: Анжелика Балабанова - Anzhelika Balabanova; 4 Ọgọst 1878 - 25 Nọvemba 1965) bụ onye Russia-Italian Communist na onye ndọrọndọrọ ọchịchị onye kwuo uche ya sitere na ndị Juu. Ọ jere ozi dị ka odeakwụkwọ nke Comintern site na 1919 ruo 1920, ma mesịa ghọọ onye isi otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Italy.

Okwu okwuru[dezie]

  • Nghọta mbụ m nwere banyere ahaghị nhata na ikpe na-ezighị ezi tolitere site n'ahụmahụ ndị a n'oge m bụ nwata. Ahụrụ m na e nwere ndị nyere iwu na ndị na-erube isi, ma eleghị anya, n’ihi nnupụisi m onwe m megide nne m, bụ́ onye chịrị ndụ m, bụ́ onye na-egosikwa m enweghị mmasị n’ebe m nọ, n’ime mmụọ m akwadoro ndị nke ikpeazụ. Gịnị kpatara, ajụrụ m onwe m, na nne ga-enwe ike ibili mgbe ọ masịrị ya, ebe ndị ohu ga-ebili n'isi ụtụtụ iji mezuo iwu ya? Mgbe ọ kpasuru ha iwe maka mmejọ ụfọdụ, m ga-arịọ ha ka ha ghara idi mmeso ọjọọ dị otú ahụ, n’amaghị na mkpa ọ dị na-ejidesi ha ike n’ụlọ anyị dị ka ọ na-ejide ndị ọrụ ugbo n’aka ndị nwe ụlọ. ( ibe 4 )
  • Ogbako anyị [Women's Congress na Bern] nwere ọrụ abụọ ọ ga-arụ: ikwusa ozi ọma na n'agbanyeghị vetoe nke gọọmentị ha na mmegide nke ndị isi ọrụ, ụmụ nwanyị ezutewo ma rụkọọ ọrụ ọnụ maka udo na maka Socialism; Ọrụ nke abụọ anyị bụ imepụta okwu maka mgba a na ibipụta mpempe akwụkwọ maka ụmụ nwanyị ndị mmeghachi omume n'agha mere ka ụzọ mbụ maka nsogbu ọha na eze nọ, ịkọwa ihe kpatara na nsonaazụ nke agha ahụ na ụzọ a ga-esi kwụsị ya. . Arịrịọ anyị na-arịọ ha malitere: "Olee ebe ndị di unu, ụmụnne unu, ụmụ unu nọ? Gịnị mere ha ga-eji bibie ibe ha na ihe niile ha kere? Ònye na-erite uru site na nrọ a na-atụ ọbara ọbara? Ọ bụ naanị obere ndị na-erite uru agha...Ebe ọ bụ na ndị ikom ahụ. enweghị ike ikwu okwu, ị ghaghị: ụmụ nwanyị na-arụ ọrụ nke mba ndị na-alụ ọgụ, jikọọ ọnụ! ( ibe 131 )
  • Ụzọ nke obere nguzogide nwere ike ịghọ ọnyà n'ụzọ dị mfe na ọnụ ahịa mmadụ na-akwụ maka iji ya nwere ike imecha dị elu. Nke a bụ n'ezie ihe mere na Russia. Ọnwụnwa na ogbugbu nke afọ abụọ gara aga bụ nke kparịrị ọ bụghị naanị Russia kamakwa òtù mgbanwe mgbanwe niile nwere ike ịkagbu na ncheta nke ihe a kpọrọ mmadụ nnukwu mmezu mmekọrịta ọha na eze na teknụzụ nke mgbanwe mgbanwe ahụ. Mpụ ndị a esiteghị na Stalin malite. Ha bụ njikọ dị n'agbụ nke e meworo ka ọ na-erule 1920. Ha metụtara mmepe nke usoro Bolshevik - usoro nke Stalin mere ka ọ gbatịkwuo n'ogo dị egwu ma jiri mee ihe maka njedebe nke ya na-abụghị nke mgbanwe. ( peeji nke 185 )
  • Mgbe m gụchara akụkọ akụkọ a gbasara mmekorita mụ na ndị ọrụ mba ụwa n'oge mmeri na mmeri, onye na-agụ nwere ikike ịjụ ebe m guzo ugbu a. Na iri isii, m na-enweta nkwubi okwu site na ahụmịhe ndị ahụ. Nkwenye m na mkpa ọ dị maka mgbanwe mmekọrịta ọha na eze na-akwado na mmegharị ahụ na maka mmezu nke echiche ya enwebeghị mgbe zuru oke karịa ka ọ dị ugbu a mgbe mmeri yiri ka ọ dị anya. Ekwenyesiri m ike karịa mgbe ọ bụla na òtù ndị ọrụ mba ụwa na-alụ ọgụ ga-abụrịrị ngwa nke mgbanwe ndị ahụ. Ahụmahụ nke ihe karịrị afọ iri anọ emewo ka nkwenye ndị Socialist mụ na ya dịkwuo elu, ma ọ bụrụ na m nwere ndụ m ịdị ndụ ọzọ, m ga-arara ya nye otu ebumnobi ahụ. Nke a apụtaghị na aghọtaghị m ihe m mejọrọ ma ọ bụ nke òtù ndị m rụrụ ọrụ na ya. ( ibe 314 )
  • Ọ bụ nke a na-egbu mmụọ nke mmegharị ọrụ-ọ bụghị naanị na Russia, mana n'ụwa niile: na echiche nke kpalitere ọgbọ niile ka ọ bụrụ dike na ịnụ ọkụ n'obi na-enweghị atụ ka amatala na usoro ọchịchị nke dabere na nrụrụ aka, ịpụnara mmadụ ihe. na ịrara mmadụ nye; na nke ikpeazụ, ma ọ dịghị ihe ọzọ, na ndị sycophants na ndị ogbugbu nke ọchịchị a ebutela òtù ọrụ ọrụ ụwa. Na nke a, Bolshevism na-egosipụta onwe ya karịa na ụzọ Fascism. Anọ m n’ime mmadụ ole na ole bụ́ ndị mgbanwe dị iche iche na-atụghị anya ha n’ike n’echiche nke ụzọ ndị Kọmunist International. Amaara m na a na-amanye usoro ya mgbe niile, kama ịnakwere, na ebe ọ bụ na ọ dịghị mgbe ha na-edekọ nkwenye, ọ dịghị mkpa ka ọ bụla mgbanwe nke uche. Mgbanwe ndị a bụ n'ihi azụmahịa, ma ọ bụ ọdịda nke azụmahịa, n'etiti Stalin na ndị agha na ndị ọchịchị mba ọzọ. ( ibe 319 )

Njiko Mpuga[dezie]

Wikipedia
Wikipedia
Wikipedia nwèrè edemede màkà: