Alice T. Friedman

O sị Wikiquote
Alice T. Friedman
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịNjikota Obodo Amerika Dezie
Aha enyereAlice Dezie
aha ezinụlọ yaFriedman Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya28 Septemba 1950 Dezie
Ọrụ ọ na-arụarchitectural historian, university teacher Dezie
onye were ọrụWellesley College Dezie
ebe agụmakwụkwọRadcliffe College, University of London, Harvard University Dezie
ogo mmụtaDoctor of Philosophy Dezie
Ihe nriteGuggenheim Fellowship Dezie

Alice T. Friedman (amụrụ n'abalị iri abụo na asatọ nke ọnwa Septemba afọ 1950) bụ onye ọkọ akụkọ ihe mere eme nke mba America na ọkammụta nke akụkọ ihe mere eme nka America na Wellesley.

Okwu Ndị O kwuru[dezie]

Mkparịta ụka banyere ụmụ nwanyị na-ekiri ihe nkiri n'etiti ndị na-akatọ ihe nkiri nwanyị n'ime afọ iri na ise gara aga anọgidewo na-achụso nsogbu siri ike nke okike na ihe ngosi anya site na ihe dị iche iche na-adọrọ mmasị, ma n'ikpeazụ enweghị afọ ojuju, ụdị na mgbakọ asụsụ, psychoanalytic, na akụkọ akụkọ.

    • "Atụmatụ na nnochite anya n'ụlọ mba mbụ nke oge a" (1992)
  • Usoro dị otú ahụ nwere ọtụtụ ngwa nwere ike ime maka echiche ụkpụrụ ụlọ nwanyị. Ịnọgidesi ike n'akụkọ ihe mere eme nke ọha mmadụ, nke na-atụ aro na ụdị ọdịdị bụ ihe a na-apụghị izere ezere, nzaghachi ezi uche dị na ọnọdụ okike na ihe ndị dịbu adị, ekpuchiwo ọrụ nke ụkpụrụ ụlọ - dị ka ihe nnọchianya na dịka mgbakọ - na-arụ na usoro omenala. N'ime akụkọ ihe mere eme nke ụkpụrụ ụlọ na nkatọ, ọzọkwa, nnochite anya (ma ọ bụ, n'ụzọ ziri ezi, mwepu) nke ụmụ nwanyị n'usoro e hiwere aghọọla ihe a na-apụghị izere ezere. Onyonyo nke ụmụ nwanyị dị ka ndị na-anọdụ ala, na-azụ, na ndị ụlọ ma ọ bụ dị ka ihe mgbagwoju anya, na-eme ka ihe na-eme ka agụụ na-agụ na agụụ na-aga n'ihu n'enweghị mgbagha.
    • "Atụmatụ na nnochite anya n'ụlọ mba mbụ nke oge a" (1992)

Njikọ Mpụga[dezie]

Wikipedia
Wikipedia
Wikipedia nwèrè edemede màkà: