Agnes Kalibata

O sị Wikiquote
Agnes Matilda Kalibata
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịRwanda Dezie
Aha enyereAgnes, Matilda Dezie
aha ezinụlọ yaKalibata Dezie
Ebe ọmụmụRwanda Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụagronomist, policymaker, chief executive officer Dezie
onye were ọrụAlliance for a Green Revolution in Africa Dezie
Ọkwá o jiminister Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Massachusetts Amherst, Makerere University, Makere University School of Public Health Dezie
affiliation stringAlliance for a Green Revolution in Africa (AGRA), Alliance for a Green Revolution in Africa Dezie
so naWorld Economic Forum Annual Meeting 2017, World Economic Forum Annual Meeting 2019, World Economic Forum Annual Meeting 2022, World Economic Forum Annual Meeting 2020 Dezie
Ihe nriteNAS Public Welfare Medal Dezie

Agnes Matilda Kalibata""bụ onye Rwandan ọkà mmụta sayensị na onye na-eme iwu gbasara ọrụ ugbo, na onye isi oche nke Alliance for a Green Revolution in Africa (AGRA) . Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye minista ọrụ ugbo na anụmanụ nke Rwanda. akụrụngwa sitere na 2008 ruo 2014 wee malite ọrụ ya dị ka onye isi oche nke Alliance for a Green Revolution in Africa (AGRA) na 2014.

Okwu okwu[dezie]

  • Anyị kwesịrị ijide n'aka na ahịa dị, iji mee ka ọrụ ugbo mara mma. Echere m na nke ahụ bụ nnukwu oghere ruo taa anyị na-ahụ. Site na ezigbo ahịa, ndị mmadụ ga-etinye ego na nyocha, na-emeziwanye mpaghara ahụ. Na inweta mkpụrụ kacha mma. Ma ahịa ga-akwụ ụgwọ.

[1]

  • Nke a bụ oge iji wusie ike nkwụsi ike nke dịlarị n'etiti anyị gụnyere ikike mmụgharị, ụgbụ nchekwa ọha mmadụ, nri dị iche iche na isi mmalite ego.

[2]

  • Africa bụ kọntinent dị iche iche nwere ọtụtụ mpaghara gburugburu ebe obibi na profaịlụ, ọdịbendị, usoro ọrụ ugbo na ndị mmadụ. Ịnabata ụdị dị iche iche a site n'iji na ijikọta ihe ọmụma ụmụ amaala, na-emepụta na iji ihe àmà doro anya iji chepụta ma mejuputa mmemme, bụ isi ihe na-eme ka anyị nwee usoro nri na-adịgide adịgide ma ga-eme ka ọganihu dị ukwuu nke usoro nri n'ọdịnihu.

[3]

  • Ịkwalite nnweta teknụzụ na ahịa na-arụ ọrụ maka ụmụ nwanyị Africa nwere ike ịbụ mgbanwe egwuregwu n'ihi na ụmụ nwanyị na-etinye aka na mmepụta ~ 70% nke nri Africa! Ntinye nke ụmụ nwanyị n'ụzọ ziri ezi - n'ụzọ ha si enweta, jiri na rite uru site na teknụzụ emelitere - nwere nnukwu ikike iji kwụsie ike na iwulite ike na usoro nri anyị.

[4]

Njikọ mpụga[dezie]

Wikipedia
Wikipedia
Wikipedia nwèrè edemede màkà: