Ọhịa
Ohia (nke a na-akpọkwa osisi ma ọ bụ ọhịa) bụ obodo nke ihe ndị dị ndụ nke e ji mara ọnụnọ osisi ndị nwere mmekọrịta symbiotic na ibe ha na gburugburu anụ ahụ. Osisi ndị dị n'oké ọhịa bụ akụkụ ka ukwuu nke biomass ha. Omenala dị iche iche nwere nkọwa dị iche iche maka ihe ọhịa nwere ike ịbụ, n'ihe gbasara oke na ihe mejupụtara ọhịa ahụ. Oke ohia nwekwara ihe dị ka pasentị 90 nke ụdị ndụ dị iche iche nke ụwa.
Ihe ndị ekwuru maka ya[dezie]
- Ọ bụ ezie na anyị ga-ebi otu afọ n'ime nnukwu osisi ochie nke osisi ochie, ụyọkọ fir, nke ọ bụla nwere uda na agwa nke ya, nke ahụ anyị siworo nweta ọ bụghị naanị ebe nchekwa mana ikekwe ọbụna ụdị nduzi dị ka. anyị tolitere n'ezinụlọ.
- w:David Abram|David Abram in: Gregory Caicco http://books.google.co.in/books?id=NJsYGB-ntIYC&pg=PA182 Architecture, Ethics, and the Personhood of Place, UPNE, 2007, p. 182.
- Gifford Pinchot rụtụrụ aka na n'oge ọchịchị na ndị ọsụ ụzọ ọhịa ahụ bụ onye iro na ihe mgbochi nye onye ọbịa ahụ. A ghaghị ikpochapụ ya...Ma [ugbu a] dị ka mba anyị abịabeghị inwe nkwanye ùgwù kwesịrị ekwesị maka ọhịa ahụ ma were ya dị ka akụkụ dị mkpa nke ihe onwunwe anyị-nke na-adị mfe ibibi ma sie ike iji dochie anya ya. ; nke na-enye nnukwu uru mgbe ọ na-atachi obi, ma onye na-apụ n'anya na-esonyere ụgbọ oloko nke ihe ọjọọ na-adịghị ahụ anya ngwa ngwa na nke a na-apụghị ịgbagha agbagha.
- w:Richard E. Blackwelder|Eliot Blackwelder in: Alfred Emanuel Smith, Francis Walton http://books.google.co.in/books?id=CG0L4VDylRYC New Outlook, Volume 82, Outlook Publishing Company, 1906, p. 700.
- ọhịa ahụ bụ ọ pụrụ iche organism nke na-akparaghị ókè obiọma na ịdị mma nke na-adịghị achọ maka nri ya ma gbasaa n'ụba ngwaahịa nke ọrụ ndụ ya; ọ na-echebe ihe niile dị ndụ, na-enye ndò ọbụna nye onye anyụike na-ebibi ya.
- Buddha|Gautama Buddha in: John Alexander, James D. Lazell http://books.google.co.in/books?id=A7p87H446SwC&pg=PA91 Ribbon of Sand: The Amazing Convergence of the Ocean and the Outer Banks, UNC Press Books, 2000, p. 91.
- Ọhịa bụ ụlọ arụsị mbụ nke Chi, ọ bụkwa n'ime ọhịa ka ndị mmadụ ghọtara echiche mbụ nke ụkpụrụ ụlọ.
- François-René de Chateaubriand|Vicomte François-René de Chateaubriand in: Oliver A. Johnson http://books.google.co.in/books?id=dZv_JsyM-3kC Sources of World Civilization: Since 1500, Prentice Hall, 1 December 1993, p. 210.
Osisi mara mma, ma ihe ọzọ, o nwere ikike ịdị ndụ; dị ka mmiri, anyanwụ na kpakpando, ọ dị mkpa. Ndụ n'ụwa bụ ihe a na-apụghị ichetụ n'echiche na-enweghị osisi Osisi na-edozi ihu igwe, ihu igwe na-emetụta àgwà ndị mmadụ, na ihe ndị ọzọ. Enweghị mmepeanya, enweghị obi ụtọ, ebe oke ọhịa na-ama jijiji n'okpuru anyụike, ebe ihu igwe dị obi ọjọọ na nke siri ike, ebe ndị mmadụ na-enwekwa obi ọjọọ na ndị siri ike. Ọdịnihu dị egwu!
- Anton Chekhov|Anton Pavlovich Chekhov in:: http://books.google.co.in/books?id=Qhra5b24d4EC&pg=RA3-PA1886 Chekhov on Theatre, Hal Leonard Corporation, 1 April 2013, p. 1886.
Njikọ Mpuga[dezie]
- Ọhịa na wikikwootu bekee