Uthman
Ọdịdị


Uthman ibn Affan (Arabic: عثمان بن عفان, romanized: ʿUthmān ibn ʿAffān; 576 – 17 June 656), bụkwa onye Turkish na Persian sụgharịrị Osman, bụ ọgọ nwoke na onye ama ama nke onye amụma Alakụba Muhammad, yana onye nke atọ ma ọ bụ Caliphthlyd Guide. Amụrụ n'ezinụlọ Mecca a ma ama, Banu Umayya nke ebo Quraysh, ọ rụrụ nnukwu ọrụ na akụkọ ntolite Islam mbụ, ma mara ya maka inye iwu ka chịkọta ụdị ọkọlọtọ nke Quran. Mgbe Caliph Umar ibn al-Khattab nwụrụ n'ọchịchị mgbe ọ dị afọ 59/60, Uthman, dị afọ 64/65, nọchiri ya, bụrụkwa onye nke abụọ kachasị na-achị dị ka Caliph.
Okwu Ndị okwuru
[dezie]

- Ọ dịghị onye na-eme ihe ọma ma Allah ga-eme ka ọ pụta ìhè na ya.
- Az-Zuhd nke Ahmad ibn Hanbal, p. 185
- Ọ bụrụ na obi anyị dị ọcha n'ezie, anyị agaraghị enwe afọ ojuju n'okwu nke Onye-nwe gị.
- Jami al-Uloon wa'l-Hikm, p. 363
- Ọ dịghị onye na-ezochi ihe n'obi ya, ma Allah na-eme ka a hụ ya n'ihu ya ma ọ bụ n'ife ire.
- Farai'd al-Kalam li'l-Khulafa' al-Kiram, p. 269
- Enwere ike nweta ihe site n'ikike na-enweghị ike imezu site na Quran
- Al-Kamil fi'l Lughat wa'-Arab, Vol. 1, p. 257
- Ihe gbasara ụwa a bụ ọchịchịrị n'ime obi, ma nchegbu maka ndụ' bụ ìhè n'obi.'
- Al-Isti'ad li Yawm al-Mia'd, p. 9
- O zuru gị na onye na-ekwo gị ekworo na-enwe mwute n'oge ọṅụ gị.
- Majma' al-Amthal nke al-Madai'ni, Vol. 20, p. 453
- Ihe ọ bụla nwere ihe na-emebi ya, ngozi ọ bụla nwere ihe ga-ebelata ya. Ihe na-emebi okpukpe a ma na-ebelata ngozi a bụ ndị na-akatọ nke ukwuu na ndị na-adụ azụ; ha na-egosi gị ihe ị chọrọ ịhụ na ha na-ezobe ihe ị na-achọghị. Ha bụ ajọ omume dị ka enyi nnụnụ.
- Majma' al-Amthal nke al-Madai'ni, Vol. 20, p. 453
- Ndị mmadụ, ụbọchị mbụ siri ike mana ọ bụrụ na m dị ndụ, a ga m ekwu okwu ziri ezi.
- Mgbe e nwesịrị ọrụ Caliph, Uthman okwu mbụ bụ nke e hotara na Al-ʿIqd al-Farīd', nke e hotara na Khalifah Uthman ibn Affan, p.34/35
- Na-akwado ihe ọma ma gbochie ihe ọjọọ. Ọ dịghị onye kwere ekwe ga-edo onwe ya n'okpuru mmechuihu, n'ihi na m ga-anọnyere ndị na-adịghị ike megide ndị siri ike ruo ogologo oge e mejọrọ ya, Insha'Allah
- Akụkọ nke ndị amụma na ndị eze, vol. 4,p. 414
- Enyere m ọrụ ma anara m ya. N'ezie a bụ m onye na-eso ụzọ ([[w:sunnah | Sunna]) abụghị onye ọhụrụ. M na-ekwe gị nkwa na na mgbakwunye na ịgbaso akwụkwọ nke Allah (Quran) na Sunnah nke onye amụma ya (Muhammad), m ga-eme ihe atọ ndị ọzọ: na-agbaso ihe atụ nke ndị bịara n'ihu m gbasara ihe ị kwekọrịtara na kpebie, na ọ bụghị imeghe ndị mmadụ site n'itinye aka na nke gị, ma ọ bụghị ihe ị ga-eme ma ọ bụrụ na ị na-ekpebi ihe dị mma. [[w:Hudud|a na-achọ ịta ahụhụ nke ụwa, ọ na-emekwa onwe ya mma n'anya ndị mmadụ, nke mere na ọtụtụ mmadụ na-enwe mmasị n'ebe ọ nọ, unu enwela afọ ojuju n'ụwa a, atụkwasịkwala ya obi, n'ihi na ọ bụghị ihe a pụrụ ịtụkwasị obi.
- Akụkọ nke ndị amụma na ndị eze, Vol. 5,p. 443
- Chineke enyewo ndị ọchịchị iwu ka ha bụrụ ndị ọzụzụ atụrụ; O nyeghị ha iwu ka ha bụrụ ndị na-anakọta ego. Àgwà nke ndị ndu mbụ nke Ummah bụ nke ndị ọzụzụ atụrụ, ọ bụghị ndị na-anakọta ego. N'oge na-adịghị anya, ị ga-ahụ na ndị isi gị na-aghọ ndị na-anakọta ego, ọ bụghị ndị ọzụzụ atụrụ. Ozugbo nke ahụ mere, a gaghị enwekwa obi umeala, ntụkwasị obi ma ọ bụ ịkwụwa aka ọtọ. Ụzọ kacha mma isi mee ihe ndị mmadụ na-eme bụ inyocha ọnọdụ ndị Alakụba, chọpụta ihe ruuru ha ma nye ha, na ịnara ha ihe ha kwesịrị ime. Mgbe ahụ gaa na ahl al-dhimmah ma nye ha ihe ruru ha ma nara ha ihe ruru ha. Mgbe ahụ, buso ndị iro ọgụ ma chọọ imeri ha site n'eziokwu.
- Akwụkwọ ozi e degaara ndị Gọvanọ nke Alaeze Ukwu Muslim nke Caliphate, nke e hotara na History of the Prophets and Kings, Vol. 5,p. 244
- Ị bụ ndị nche ndị Alakụba na ọta ha. Umar nyere gị otu ozi nke na-adịghị ezoro ezo n'ebe anyị nọ, kama ọ bụ onye ọ bụla maara. Achọghị m ịnụ na onye ọ bụla n'ime unu agbanweela nkwekọrịta ahụ, ka Allah ghara iji onye ọzọ dochie gị. Ya mere, lelee ihe ị na-eme, m ga-agbalịkwa ike m imezu ozi ahụ nke Allah na-atọ m ụtọ.
- Akwụkwọ ozi e degaara ndị ọchịagha nke ndị agha nke Alaeze Alakụba nke Caliphate, nke e hotara na History of the Prophets and Kings, Vol. 5,p. 244
Njikọ mpụga
[dezie]- Dr. as-Sulami: Khalifah Uthman ibn Affan
- Ibn Abd Rabbih: Al-ʿIqd al-Farīd
- Al-Tabari: History of the Prophets and Kings, 1989, New York. United States.
