Gaa na ọdịnaya

Tatjana Smith Schoenmaker

Sitere na Wikiquote

Tatjana Smith (née Schoenmaker; amuru 9 Julaị 1997) bu onye egwu egwu South Africa lara ezumike nka bu ọkachamara na mmemme igbu ara. Ọ bụ onye mmeri ugboro abụọ n'egwuregwu Olympic na onye kacha chọọ ya mma South African Olympian n'akụkọ ihe mere eme. Smith meriri ihe nrite ọla edo na 200-metre breaststroke na ihe nrite ọla ọcha n'ọgba ara 100-mita n'egwuregwu Olympic 2020, na-esetịpụ. Olympic records na ma omume na world record na mbụ, na ihe nrite ọla-edo na 100-metre breaststroke na ihe nrite ọla ọcha dị n'ọkpụkpụ obi 200-mita na2024 Olympic Games. Ọ bụkwa a World Championships onye nrite ọla edo (2023) na onye nwechara ọla ọcha oge abụọ (2019, 2023).

Okwu Ndị okwuru

[dezie]
  • Enwere m okwu a - ọ dị m ka ya bụrụ na m nwere ike igwu mmiri na okpu nke na-ekwu na igwu mmiri bụ naanị ihe m na-eme; ọ bụghị onye m bụ.
  • Mmezu na-ada ma ị chọrọ ka e cheta gị maka onye ị bụ, o kwuru site na Paris. Enwere m olileanya na a na-echeta m maka iwetara ndị mmadụ ọṅụ.
  • Igwu mmiri bụ naanị akụkụ na oge na ndụ gị, enwere ọtụtụ ihe karịa igwu mmiri.
  • Obi dị m ụtọ n'ọdịnihu ịgwa ụmụ m na m na-egwu mmiri ebe ahụ (Olympic) otu ugboro. Enwere m nnọọ ekele na m nwere ike iji ihe nrite pụọ. Ọ bụ nrọ onye ọ bụla na-eme egwuregwu.
  • Enwere m olileanya na akụkọ m ga-akpali otu onye, ​​ma ọ bụrụ na nke ahụ emee, eruola m ebumnuche m. Ọ bụghị maka ịnwa ịkpali ọtụtụ nde mmadụ, ọ bụ maka ịkpali otu onye ka ọ ghara ịhapụ onwe ya n'ọsọ.
  • Oghere okporo ụzọ ahụ juru ebe niile, nke mere na nke ahụ nwere ike iwe iwe n'onwe ya.
  • Ma ọ na-akpali gị ito eto n’otu n’otu. Ọ na-enyere gị aka ịchọta ike gị n'ime otu a n'ihi na, na njedebe nke ụbọchị, ọ bụ gị ga-agba ọsọ n'ọsọ naanị gị.
  • M na-egwu mmiri n'ihi na m hụrụ ya n'anya. M na-egwu mmiri maka nzube ka ukwuu nke bụ iji nkà m na-enye Chineke otuto site na igwu mmiri m
  • Ụwa agbaghawo ihe ịga nke ọma dị ka ihe nrite na ndekọ ebe ihe ịga nke ọma dị iche n'uche m. Ma echere m na ọ bụ ya mere ọ na-adị m mfe ịlaghachi azụ ma ghara ịkasi onwe m ike n'ihe gbasara nke ahụ. M na-agbalị ka m chọta ihe na-esote ka m melite ntakịrị ntakịrị.
  • Nye m, ọ bụ n’ezie n’ihi na o were obodo nta iji kpọga m ebe m nọ. Ama m na ha gaara enwe isi ọ bụrụgodị na enweghị m ihe nrite
  • Ma, ọ bụụrụ ha n’ezie. M na-egwu mmiri maka onye ọ bụla nọ ebe ahụ wee kwere m.
  • Mgbe ụfọdụ, anyị dị ka ndị na-eme egwuregwu, anyị na-agbalịsi ike mgbe niile maka ihe ndị a rụzuru, dịka ọmụmaatụ iji mee ka mma ma ọ bụ ruo otu ihe mgbaru ọsọ, na mgbe ụfọdụ na-ewepụ nzube na mmasị nke egwuregwu ahụ.
  • Na njedebe nke ụbọchị, onye na-egwu mmiri na-enwe obi ụtọ bụ onye na-egwu mmiri ngwa ngwa, yabụ ọ bụrụ na anyị anọgide na-enwe mmasị ahụ, anyị ga-emecha nọgide na-enwe nzube anyị. Àgwà ndị egwuregwu anyị na-akụziri anyị dịkwa mkpa - ịdọ aka ná ntị na ntachi obi - ha na-emepụta àgwà n'ime gị nke na-adịru ndụ gị ogologo oge mgbe ọrụ igwu mmiri gwụchara.

Njikọ mpụga

[dezie]
Wikipedia
Wikipedia
Wikipedia nwèrè edemede màkà: