Susette La Flesche
Ọdịdị

Susette La Flesche, emesia Susette LaFlesche Tibbles nke a kpọkwara Inshata Theumba, nke pụtara "Anya na-egbuke egbuke" (1854–1903), bụ onye Native American a ma ama,odee, onye nkuzi, onye ntụgharị okwu, na onye na-ese ihe nke Omaha tribe na Nebraska. La Flesche bụ onye gara n'ihu na onye kwuchitere ikike ụmụ amaala America.
Okwu ndị okwuru
[dezie]- Iwu nke gọọmenti emere bụ maka ichebe ikike ego na akụnụba karịa maka ihe kacha mma nke ụmụ amaala."
- "Who is Responsible?" Lincoln Independent (1895-12-12).
- Mgba maka ịnọ ndụ abụghị ndụ dị mma. Onye nwoke, nwanyị, ma ọ bụ nwatakịrị nwere ike ịnwụ site n'agụụ n'obodo nke jupụtara n'ụba. Ndụ mmadụ naanị ka a na-elebara anya.
Lincoln Independent (1895-12-12).
- Mgbanwe udo na-adị nwayọọ mana o doro anya n'ezie. Ọ na-ewe oge iji kpụpụta nnukwu ụkwara dị arọ dịka mba, site n’echiche ziri ezi na nnwere onwe, ma mmepe ahụ bụ nke doro anya n’ihi na ọ bụ nnọọ nke na-eme nwayọ.
- Susette La Flesche Tibbles Nebraska Public Media.
"The Plight of the Ponca Indians" (1879)
[dezie]Okwu sitere na Ụmụ nwanyị Nkwuwa okwu: Okwu Ntinye nke Ndị Nwanyi America Na-emegharị Ihe, 1635-1935’. Ekwuru okwu a na Faneuil Hall dị na Boston na Nọvemba 25, 1879.E bipụtara ya n'echi ya na Boston Daily Advertiser (Nọvemba 26, 1879), ibe. 4.
- O wutere anyị mgbe anyị hụrụ ntakịrị ndị ogbenye, ndị na-amaghị ihe, ndị na-enweghị enyemaka, ma ndị nwere udo dị ka ndị Poncas, bụ́ ndị mba dị ike na-emegbu, bụ́ mba dị ike nke ukwuu nke na ọ gaara enye aka igosi ikpe ziri ezi na nchebe mmadụ ma ọ bụrụ na ọ chọrọ ime ya. O siiri anyị ike ịmata na anyị enweghị ike inyere ndị anyị hụrụ n’anya aka, mgbe anyị hụrụ ndị ikwu anyị ka a na-eme ka ha pụọ n’ụlọ ha, na-emekwa ka ha gaa mba ọzọ n’okpuru ngwa agha.
- Ndị agbụrụ Ponca niile na-aga n'ihu ngwa ngwa na mmepeanya; ha rụrụ ugbo ha, ụlọ akwụkwọ ha na ụlọ ụka ha juru eju nke ọma, na mberede, a gwara ha na gọọmenti chọrọ ka a kpọga ha n’ókèala India.
- E zuola agbụrụ ahụ ohi ihe onwunwe ha ruru puku dollar, gọọmentị egosighịkwa ọchịchọ iweghachi ihe bụ nke ha.
- Ọ na-adị anyị mgbe ụfọdụ ka gọọmentị a na-elebara nkịta anya karịa ka ọ na-eme ọbụna anyị.
- Anyị bụ ụmụ mmadụ; Chineke kere anyị dịka o si kee gị.
- Ọtụtụ ndị na-eche na ndị India na-alụ ọgụ n’ihi na ọ na-atọ ha ụtọ ịbụ ndị obi tara mmiri na ndị agụụ ọbara na-agụụ.
- N'ime narị afọ gara aga, ndị India enweghị onye na-akọ akụkọ banyere ihe ọjọọ e mere ha. Ọ bụrụ na onye ọcha merụọ onye India ahụ, ọ ga-ata ahụhụ na ịgbachi nkịtị, ma ọ bụ na-ewe iwe n'ime mmegwara, a na-agbasapụ mmegwara ahụ na mba ọzọ site na akwụkwọ akụkọ nke mba ahụ dị ka ihe na-enweghị isi,nke a na-eme ndị ọcha naanị n'ihi na ndị India nwere obi ụtọ ịbụ ndị obi tara mmiri. Ọ bụ n'ihi na amaara m na ọtụtụ ndị ọcha amaghị maka obi ọjọọ ndị a na-eme n’okpuru aha 'Indian ring' megide obere ìgwè mmadụ ole na ole a na-emegbu emegbu, ndị na-enweghị enyemaka na ndị e meriri emeri, ka m ji nwee obi ike na ntụkwasị obi ịrịọ ndị mmadụ nọ na United States ka ha nyere aka.
- Maka ihe ọjọọ ndị dị otú a, anyị enweghị azịza ọ bụla. Anyị enweghị nchebe site n'iwu.
- Ndị bụbu ndị nwe ala a na-arịọ gị maka nnwere onwe, na iwu bụ nnwere onwe.
- Oge ọzọ otu nwoke si n’ebo anyị gara ógbè dị ihe dị ka maịl iri site n’ebe anyị na-edebe ihe owuwu iji ree poteto. O rue,Ka ọ na-ahazi ha, umu-okorọbia abụọ we bia: ha bu ndi-ọcha, ma otù onye n'ime ha si n'Ọwuwa-anyanwu bia; ọ gwara onye ibe ya,"Ọ ga-amasị m ịgbagbu onye India a, naanị ka m nwee ike ikwu na m gbagburu otu onye." Onye ibe ya nyere ya akara ka o mee ya. O weliri egbe ya wee gbagbuo ya.

