Gaa na ọdịnaya

Shulamit Aloni

O sị Wikiquote
Shulamit Aloni
mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịIsrael Dezie
aha n'asụsụ obodoשולמית אלוני Dezie
Aha ọmụmụŠulamit Adler Dezie
aha enyereShulamit Dezie
aha ezinụlọ yaAloni Dezie
ụbọchị ọmụmụ ya27 Disemba 1928 Dezie
Ebe ọmụmụTel Aviv Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya24 Jenụwarị 2014 Dezie
Ebe ọ nwụrụTel Aviv Dezie
Ebe oliliKfar Shmaryahu Dezie
nwaUdi Aloni, Dror Aloni, Nimrod Aloni Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaEnglish, Hebrew Dezie
onye were ọrụBen-Gurion University of the Negev Dezie
ebe agụmakwụkwọHebrew University of Jerusalem Dezie
Ebe obibiKfar Shmaryahu Dezie
Ebe ọrụJerusalem Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịMeretz, Ratz, Alignment, Ya'ad – Civil Rights Movement, Mapai Dezie
Ihe nriteIsrael Prize, Bruno Kreisky Award for Services to Human Rights, Emil Grunzweig Human Rights Award, honorary doctorate of the Vrije Universiteit Brussel Dezie

Shulamit Aloni amụrụ na Tel Aviv (29 Disemba 1928-Jenụwarị 2014) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Israel. Ọ tọrọ ntọala otu Ratz Pati, Ma bụrụ onye ndu otu pati Meretz,ọ bụ onye isi ndị mmegide na Israel site na 1988 ruo 1990, wee jee ozi dị ka Minista na-ahụ maka agụmakwụkwọ na Israel site na 1992 ruo 1993. N'afọ 2000, o meriri ihe Nrite nke Israel. Ọ rụkwara ọrụ dịka onye ọka iwu wee kwado ihe ngosi redio na-arụ ọrụ n'èzí awa ọrụ nke na-ekwu maka ikike mmadụ na ikike ụmụ nwanyị. O nyekwara aka n'ọtụtụ akwụkwọ akụkọ.

Okwu ndị okwuru

[dezie]
  • Adị m ndụ taa n’ihi mkpebi nne na nna m, bụ́ ndị a mụrụ na Poland, mere ka ha nupụrụ ndị rabaị isi ma kwaga Israel.
  • Anyị ga-atụgharị Israel ka ọ bụrụ obodo nke bụ ihe ịma aka nye ọla ụwa ma ọ bụghị nke Vatican. Ekwenyere m na anyị achọghị ka Israel ghọọ ghetto na steeti ọchịchị nke Ọtọdọks_Judaism. Ọtụtụ n'ime ndị Israel jụrụ ụzọ ndụ a. Anyị ga-enwerịrị akwụkwọ ikike, anyị ga-atọhapụ nwanyị Israel n'agbụ nke iwu okpukperechi.
  • N’ụbọchị ahụ magburu onwe ya na nke na-akpali akpali, a mara ọkwa mba Israel dị ka mba onye kwuo uche ya nke na-ekwe nkwa nhata zuru oke nke ọha na eze na ndọrọ ndọrọ ọchịchị maka ndị ụmụ amaala ya niile, n'agbanyeghị okpukpe,agbụrụ, ma ọ bụ okike. Ihe a niile na Nkwupụta nke Owuwu nke steeti Israel- nkwupụta nke bụ akwụkwọ ntọala nke obodo na-eto eto na nke ndị mmadụ na-alụ ọgụ maka nnwere onwe na ọbụbụeze ha.
    • ref: From the article: Citizenship in Israel: The vision and its aftermath, December 26, 2010.
  • Ọ bụ aghụghọ, anyị na-eji ya mgbe niile. Mgbe site na Europe, mmadụ na-akatọ Israel mgbe ahụ anyị na-ebulite Holocaust. Mgbe n'ime obodo US, ndị mmadụ na-akatọ Israel mgbe ahụ ha na-emegide ndị Juu na nzukọ ahụ siri ike ma nwee nnukwu ego na njikọ dị n'etiti Israel na ntọala ndị Juu nke America siri ike, ha siri ike na obodo a. Dị ka ị maara, ha nwere ikike nke dị mma, ha bụ ndị nwere nkà ma nwee ike, ego na mgbasa ozi na ihe ndị ọzọ. Na àgwà ha, "Israel bụ mba m, ihe ziri ezi ma ọ bụ na-ezighị ezi", njirimara, ma ha adịghị njikere ịnụ nkatọ ma ọ dị nnọọ mfe ịta ndị na-akatọ ụfọdụ omume nke ọchịchị Israel dị ka mgbochi-mmegide na-ebuli Oké Mgbukpọ na nhụjuanya nke ndị Juu. Na nke ahụ bụ iji kwado ihe niile anyị na-eme ndị Palestine.

Njiko Mpụga

[dezie]
Wikipedia
Wikipedia
Wikipedia nwèrè edemede màkà: