Gaa na ọdịnaya

Nancy Acora

Sitere na Wikiquote
Nancy Acora
mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịUganda Dezie
aha enyereNancy Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaEnglish Dezie
ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dezie
Ọkwá o jiMember of Parliament of Uganda Dezie
Mpaghara ntuli akaLamwo District Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịNational Resistance Movement Dezie
ụcha ntụtụ isiNtụtụ ojii Dezie

Nancy Acora bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye omebe iwu nke Uganda. Ọ na-anọchi anya ndị Lamwo district dị ka nwanyị onye omeiwu nke Uganda. Ọ gara ụlọ akwụkwọ mahadum Gulu University ma jidekwa asambodo Bachelor's Degree na Business Administration. O jikwa asambodo na Edukeshọn.

Okwu ndị okwuru

[dezie]
  • Ana m agba ndị na-eto eto nọ na mpaghara a ume ka ha na-ebi ndụ nke ọma na ịchụso agụmakwụkwọ, ka ị wee bụrụ ndị bara uru na ndị nwere mmetụta nke obodo gị na obodo gị.
  • Mgbe ha mechara ọzụzụ ahụ were ọnwa isii, e kwesịrị inye ndị mụtara ịkwa akwa, igwe akwa, n’ihi na ọtụtụ n’ime ha si n’ebe dara ogbenye.
  • Ka nwa okorobịa ahụ na ndị ya na ha so rụkọọ ọrụ wetara gị ego ma tinye foto kasịnụ m n’ihu. Otú ọ dị, n'ihu Chineke, ha ga-anọgide na-enwe nkụda mmụọ na ọdịda n'ịchụ nta ndọrọ ndọrọ ọchịchị ha. Gaa chịkọta eziokwu sitere n'ụlọ ọrụ m gwara gị ka ọ gaa. Daalụ, ka a gọzie gị.
  • Ọ ga-amasị m igosipụta ekele m na Unite the World With Africa Foundation maka nkwado mmesapụ aka gị nke Padibe SS na Palabek SS site na nka dị nro na usoro ọmụmụ iduzi gị. Nke a ga akwalite mmụta na ịrụ ọrụ nke ụmụ akwụkwọ nọ na Lamwo District. N'aha ụmụ akwụkwọ a na ndị niile o metụtara, ekwenyere m na mmekọrịta a kwesịrị ịgbatị karịa ụlọ akwụkwọ ndị a, na-enyere ụmụaka anyị na-enweghị ohere aka ịghọta nrọ ha ma mepụta ụwa ka mma. Eji m obi m niile na-akwado maka ịga nke ọma nke ezi ebumnuche a. M na-ekwu ihe a niile maka Chukwu na obodo m.

Njiko Mpuga

[dezie]
Wikipedia
Wikipedia
Wikipedia nwèrè edemede màkà: