Marieme Helie Lucas
Ọdịdị
Marieme Helie Lucas bụ Algeria onye ọkà mmụta mmekọrịta ọha na eze yana onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị na mba ụwa. Ọ nọrọ n'ọkwa onye isi na otu ndị ruuru mmadụ malite na 1980s.
Okwu o kwuru
[dezie]- N'afọ 1988, Algeria nwetara nnupụisi ndị ntorobịa nke nwere ọtụtụ myirịta na ọgba aghara Tunisia nke mere afọ iri abụọ ka e mesịrị. Ngagharị ahụ bụ nke a na-atụghị anya ya, enweghị nhazi, na enweghị usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ bụ ezie na ọ bụghị, dịka anyị maara, ndị otu okpukperechi ziri ezi kpalitere, ha weghaara njikwa ngwa ngwa ozugbo ọ malitere. Ọ dịghị otu ndị nku aka ekpe ga-abanye na ya. A hụwo ụdị iweghara ọgba aghara ọha na eze site n'aka ndị okpukpe dị n'ebe aka nri na Tunisia na Egypt n'afọ ndị na-adịbeghị anya. Ịgbachi nkịtị nke aka ekpe na ọdịda anyanwụ gbasara mwepu nke ndị agha na-aga n'ihu na mpaghara ahụ ka bụ okwu nke chọrọ ikpughe na nyocha ọzọ.
- Ndị aka ekpe yiri ka Eurocentrism na-egbochi ya, na-elekwasị anya na mgba nke onwe ha na atumatu gọọmentị maka ndị pere mpe na-akwaga mba ọzọ na Europe. Ha tinyere nyocha ha banyere ọnọdụ a n'ihe omume dị na mba anyị, na-eleghara ndị agha mgbochi dị mkpa megide Muslim Far Right. N'ịkwado ndị ihe metụtara steeti ahụ ụzọ, ha mepụtara ndị isi nke ndị ihe metụtara, na-eleghara ndị na-eme ihe nkiri na-abụghị steeti lekwasịrị anya. Site n'ịghara ileba anya n'ihe gbasara mpụ ndị otu Muslim na-abụghị steeti na-eme megide ụmụ nwanyị, ha guzobekwara usoro ikike, ebe a na-edobe ikike ụmụ nwanyị nke ikpeazụ, mgbe ikike okpukperechi, omenala na nke nta gasịrị.
- [https://uncommongroundmedia.com/interview-marieme-helie-lucas-secularism/ Marieme Helie Lucas zara ajụjụ a bụ "Otu n'ime ihe ị na-akatọ òtù ndị na-ahụ maka ihe ndị ruuru mmadụ bụ n'ihe ị na-ahụ dị ka ndị isi nke ikike ebe ndị nta, okpukperechi na omenala na-ebute ụzọ karịa ikike ụmụ nwanyị. Kedu mgbanwe nke òtù dị iche iche ga-amasị gị ịhụ?
- Secularism bụ ụkpụrụ iwu na nhazi nke na-ekewa steeti na okpukperechi a haziri ahazi. E hiwere ya n'oge mgbanwe mgbanwe nke French ma mechaa dezie ya na iwu 1905-1906 gbasara nkewa. Nkeji edemede 1 nke iwu ndị a na-ekwe ndị mmadụ n'otu n'otu nwee nnwere onwe ikwere na ime okwukwe ha. Nkeji edemede 2 kwuru na Secular Republic anaghị anabata okpukpere chi, ndị nnọchi anya ha, ma ọ bụ ụlọ ọrụ. Na mba ụwa, ụmụ amaala niile hà nhata ma nwee otu ikike n'okpuru iwu.
- Ndị agha na-emeghachi omume na-achọkarị ịchị n’aha Chineke. Secularism, nke a kọwara dị ka nkewa nke okpukperechi na steeti, bụ ụzọ kachasị dị irè isi gbochie ha iji ike ọchịchị na-eme ihe ozugbo. N'akụkọ ihe mere eme, ndị ntụgharị okpukpe na-aga n'ihu na ndị ọkà mmụta okpukpe nnwere onwe ka ewepụrụ ma merie n'ime omenala okpukpe nke ha.
**Marieme Helie Lucas zara ajụjụ a "Gịnị bụ akụkọ ihe mere eme, na-aga n'ihu, nsogbu na okpukpe fundamentalism"?
- Aghọtara m na ọdịda ka dị mma karịa ime ihe ọ bụla iji nwetaghachi ikike mmadụ na ùgwù mmadụ.
- “Ma eleghị anya, ị bụ eziokwu, ma ọ bụrụ na anyị agbalịa ma daa, ma ọ́ dịghị ihe ọzọ anyị pụrụ ịgwa ụmụ anyị nwanyị na anyị gbalịrị ma anyị apụghị ịgbanwe ọnọdụ ha, ugbu a ọ bụ gị oge ịnwale. Ma ọ bụrụ na anyị emeghị ihe ọ bụla ma na-ekiri naanị ikike ndị nne na nna anyị ochie lụrụ ọgụ iji nweta anyị na-ewepụ ọchịchọ nke ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị rụrụ arụ, gịnị ka anyị ga-agwa ha? "
- [2]]
- Na-akọwa nnwere onwe mmekọahụ dị ka 'e jeere ya n'efere'
