Marie Antoinette

O sị Wikiquote
Marie Antoinette
Mmádu
Akụkụ nkeLouis XVI and Marie Antoinette Dezie
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịFrance, Habsburg monarchy Dezie
aha n'asụsụ obodoMaria Antonia Josepha Johanna Dezie
Aha enyereMaria, Antonia, Josepha, Johanna Dezie
aha ezinụlọ yaHabsburg-Lothringen Dezie
aha ọmaqueen, Archduchess Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya2 Novemba 1755 Dezie
Ebe ọmụmụHofburg Palace Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya16 Ọktoba 1793 Dezie
Ebe ọ nwụrụplace de la Concorde Dezie
Ụdị ọnwụcapital punishment Dezie
ihe kpatara ọnwụdecapitation by guillotine Dezie
Ebe oliliBasilica of Saint-Denis Dezie
ŃnàFrancis I, Holy Roman Emperor Dezie
ŃnéMaria Theresa Dezie
Dị/nwunyeLouis XVI of France Dezie
onye mmekọ na-alụghị alụAxel von Fersen the Younger Dezie
nwaMarie-Thérèse, Duchess of Angoulême, Louis Joseph, Dauphin of France, Louis XVII of France, Princess Sophie of France Dezie
IkwuArmand Gagné, Jean Amilcar, Ernestine Lambriquet, "Zoë" Jeanne Louise Victoire Dezie
EzinụlọHouse of Habsburg-Lorraine Dezie
godparentJosé I of Portugal, Mariana Victoria of Spain Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaFrench language, German Dezie
Asụsụ ọ na-edeFrench language Dezie
penaltycapital punishment Dezie
Ọrụ ọ na-arụaristocrat, consort Dezie
Ọkwá o jiQueen Consort of France Dezie
okpukpere chi/echiche ụwaCatholic Church Dezie
Ụcha ime anyablue Dezie
ụcha ntụtụ isiAnwụ Anwu Dezie
so naFrench Revolution Dezie
Archive naArchives nationales Dezie
onye nweStill life of fruit upon a marble ledge, a bird's nest to the right and a basket of flowers above, insects throughout Dezie
ihe omume dị ịrịba amaFrench Revolution Dezie
Ihe nriteOrder of the Starry Cross Dezie
chargetreason, child sexual abuse Dezie
gosiputara yaQueen Marie-Antoinette, Queen of France (1755–1793) (after Mme. Vigee Le Brun), Queen Marie-Antoinette, Queen of France (1755–1793) as Widowed Prisoner in the Temple, 1793 Dezie
Nwere ọrụ na mkpokọtaPhiladelphia Museum of Art Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikecopyrights on works have expired Dezie
omenkà faịlụ naFrick Art Reference Library Dezie

'Marie Antoinette (Nọvemba 2 1755Ọktobá 16 1793) bụ eze nwanyị nke France na Archduchess nke Austria. . Ọ bụ ada Eze Ukwu Roman Francis I na nwunye ya Maria Theresa nke Austria, nwunye Louis XVI, na nne Louis XVII. Egburu ya n'oge French Revolution. A mụrụ ya Archduchess Maria Antonia Josepha Johanna nke Habsburg usoro eze.

Ihe o kwụru[dezie]

ka m daa.

      • Dịka ekwuru na Marie Antoinette (2008) nke Jane Bingham dere, p. 39
  • Gịnị ka ị na-eme n'amaokwu ndị a na-eyi egwu?... Kpee ekpere eluigwe ị na-ekwu n'ezie, Madame d'Adhémar, Otú ọ dị, ndị a bụ ahụmahụ dị ịtụnanya. Ònye bụ onye a nke nwere mmasị n'ebe m nọ ruo ọtụtụ afọ n'emeghị ka a mara ya, n'achọghị ụgwọ ọrụ ọ bụla, onye ka na-agwakwa m eziokwu mgbe nile? Ọ na-adọ m aka ná ntị ugbu a maka ịkwatu ihe niile dị na, ọ bụrụ na ọ na-enye ìhè nke olile anya, ọ dị anya na m nwere ike ghara iru ya ... Ị na-eche na m nwere otuto ma ọ bụ ike na Ụlọ Mmanya anyị. Ị na-emehie; Enwere m ihe ndabara nke ikwere na ekwenyere eze nwanyị inwe enyi. Ihe si na ya pụta bụ na ndị niile na-agbalị ịchị m, ma ọ bụ iji m mee ihe maka ọdịmma onwe ha. Abụ m etiti nke igwe mmadụ nke aghụghọ, nke ọ na-esiri m ike izere.

Okwu gbasara PAGENAME[dezie]

  • Ọ bụ afọ iri na isii ma ọ bụ iri na asaa ugbu a ka m hụrụ eze nwanyị France, mgbe ahụ dauphiness, na Versailles; na n'ezie ọ dịghị mgbe ọkụ na orb a, nke ọ na-esiri ike imetụ ya aka, ọhụụ na-atọ ụtọ karị. Ahụrụ m ya ka ọ nọ n'elu mbara igwe, na-achọ mma ma na-agụgụ ebe dị elu nke ọ malitere ịbanye na ya - na-egbuke egbuke dị ka kpakpando ụtụtụ, jupụtara na ndụ na ịma mma, na ọṅụ. Oh! lee mgbanwe! na kedu obi m ga-enwe, ịtụgharị uche na-enweghị mmetụta nrịgo ahụ na ọdịda ahụ! Ọ dị ntakịrị ka m rọrọ nrọ mgbe ọ gbakwunyere aha nsọpụrụ nye ndị nke ịhụnanya na-anụ ọkụ n'obi, nke dị anya, na nkwanye ùgwù, na a ga-amanye ya iburu ọgwụ mgbochi dị nkọ megide ihere nke zoro n'obi ahụ; ntakịrị ihe m rọrọ nrọ na m gaara adị ndụ ịhụ ka ihe ọjọọ ndị dị otú ahụ dakwasịrị ya n’ime mba ndị nwoke mara mma, n’ime mba ndị a na-asọpụrụ na ndị na-agba ịnyịnya. Echere m na puku mma agha iri ga-esi n'akpụkpọ ha mapụ iji megwara ọbụna anya na-eyi ya egwu mkparị. Ma afọ nke chivalry agakwaghị.—Nke sophisters, economists; na mgbako nwere ihe ịga nke ọma; na ebube nke Europe na-emenyụ ruo mgbe ebighị ebi.
    • Edmund Burke, Ntụgharị uche na mgbanwe mgbanwe na France' (1790), p. 112-113
  • Asịrị [ya] asịrị nwere mmetụta ndọrọ ndọrọ ọchịchị kpọmkwem n'akụkọ ihe mere eme. Tụlee ịgba akaebe ikpeazụ ya na nkwupụta nke Marie-Antoinette: 'Ndị mmadụ!' ọ na-eme mkpesa, 'n'ihi na m kwadoro echiche dị ụtọ nke okike, na n'iṅomi adịghị ike mara mma nke ndị inyom niile nke ụlọ ikpe France, echere m na mkpali ịhụnanya dị ụtọ ... ị jide m, dị ka a pụrụ isi kwuo ya, n'agha. n'ime mgbe gị?'"
    • Dena Goodman (2003). Marie-Antoinette: ihe odide na ahụ nke eze nwanyị. Psychology Press. 144–145 . ISBN|0-415-93395-1. eweghachiri February 19, 2012.

Njikọ Mpụga[dezie]