Gaa na ọdịnaya

Kofoworola Bucknor

Sitere na Wikiquote

Kofoworola Bucknor-Akerele (amụrụ ya na onwa 30 Eprel afọ 1939) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naijiria na onye bụbu osote gọvanọ Lagos steeti. Ọ bụ osote gọvanọ Bola Tinubu site na 1999 ruo 2003.


Okwu Okwuru

[dezie]

2009 N'ịbụ nwanyị, achọrọ m ịbụ otu n'ime ndị mbụ na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nwere akara na Nigeria.

[1]Ụzọ ya na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ndị ọzọ na-asọmpi na-alụ ọgụ n'etiti onwe ha. Enwere ego na-agbanwe aka. Eji m ndị nnọchiteanya iri abụọ na isii banye na primaries ma zụtara m ndị nnọchiteanya m n'ezie ma e wedara m ruo itoolu.

[2]N'icheta ka o siri bụrụ onye sinetọ nwere naanị vootu itoolu. Ọ bụrụ na ị kwenyere n'ihe ị ga-eguzorịrị na nkwenye gị. Ị nweghị ike ịmalite ịma jijiji n'ihi uru ihe onwunwe.

[3]Ịbụ nwanyị nwere ụkpụrụ. Anyị nọ n'ọnụ nke ịbụ obodo kwụụrụ onwe ya na ndị kpụrụ Egbe, ha hụrụ ihe na-eme na Europe - ahụike n'efu, agụmakwụkwọ n'efu na ihe niile - ha chọkwara ịsụgharị otu na Nigeria ka anyị nwee ike ịga n'ihu. ọ bụrụ na ọ ga-ekwe omume gakwuru mba ndị ọdịda anyanwụ. Ha kpọrọ m mole agha na NADECO n'efu — Bucknor Akerele (October 10, 2009) 2013 Mandela bụ mmadụ pụrụ iche, ị nweghị ọtụtụ ndị dị ka ya; Echere m na ọ dị ka onye na-ebi ndụ. M ga-asị na obi dị m ụtọ nke ukwuu ibi ndụ n'oge ndụ ya. Ọ bụ onye dị ebube, nwee obi ike nke ukwuu, o nwere ọhụụ maka ndị ya, o wee megharịa ọhụụ ahụ. Naanị m na-ekpe ekpere ka anyị nwee onye dịka Mandela na Nigeria ga-eduga anyị n'ala nkwa ahụ.

[4]Na-asọpụrụ ndị isi Naijiria ka ha mụta na ndụ onye isi ala South Africa mbụ.

2015 Anyị bụ ndị na-agbanwe agbanwe ma anyị adịghị ada mbà mgbe anyị na-alụ ọgụ maka ihe kpatara ya ruo mgbe anyị meriri.

[5]Na mkpa Afenifere, otu Pan-Yoruba socio-political organization.

2019 Ihe ndị m na-emeghị nke ọma enweghịzi ike mezie. Yabụ, ọ nweghị ihe m nwere ike ime gbasara ya. Anyị niile na-emehie ihe, anyị niile na-eme ihe na-ezighi ezi, yabụ, echere m na mmadụ ekwesịghị ịdị na-eche banyere ihe ndị mmadụ na-emeghị nke ọma kama na-atụgharị uche n'ihe ndị ị chọrọ ime.

[6]N'ihe ndị ọ na-emeghị nke ọma na ọ chọrọ imezi na 70. Ọchịchị na-akụziri mmadụ banyere ndụ. Ọ na-akụzikwara mmadụ banyere ọdịdị mmadụ n'ihi na ị na-ezute ụdị mmadụ niile na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, n'ihi na ị na-amụta banyere ndụ.

[7]Na-akọwa ahụmahụ ya dị ka onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Mmadụ agaghị atụ anya ka mmadụ na-akpa àgwà otú o si akpa àgwà karịsịa n’ebe onye na-emetụbeghị ya ihe ọjọọ.

[8]Na-akọwa ahụmahụ ya na Asiwaju Bola Ahmed. Ihe kacha akụziri m ihe ná ndụ bụ ịtụ egwu Chineke. Ozugbo ị na-atụ egwu Chineke, ị ga-eji egwu Chineke bịaruo ihe niile dị na ndụ, yabụ na ị gaghị eme ihe ị na-ekwesịghị ime.

[9]Na-ekwu maka nkuzi ndụ.