Gaa na ọdịnaya

Karol Cariola

O sị Wikiquote
Karol Cariola
mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịChile Dezie
Aha ọmụmụKarol Aída Cariola Oliva Dezie
aha enyereKarol, Aída Dezie
aha ezinụlọ yaCariola Dezie
Aha ezinụlọ nke abụọ n'aha SpanishOliva Dezie
ụbọchị ọmụmụ ya1 Eprel 1987 Dezie
Ebe ọmụmụSantiago Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaSpanish Dezie
ọrụ ọ na-arụmidwife, Onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, statesperson Dezie
Ọkwá o jideputy of Chile, deputy of Chile, catalan government public organisation, president of the Chamber of Deputies of Chile Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Concepción Dezie
Ebe ọrụSantiago Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịCommunist Party of Chile Dezie
so naInternational endorsement letter. Barcelona leads the way Dezie

Karol Aída Cariola Oliva (amuru Eprel 1, 1987) bu onye ndọrọndọrọ ọchịchị Chile, bụrụkwa onye isi ala Federación de Estudiantes de la Universidad de Concepción (Mahadum nke Concepción Student Federation) na 2010. A họpụtara ya ka ọ bụrụ odeakwụkwọ ukwu nke AbunJuventu de Chile.(JJ.CC.), (Nku ndị ntorobịa nke Communist Party na Chile) na otu XIII Congress nwere na Ọktoba 2011.

Okwu ndị okwuru

[dezie]
  • N'ozuzu okwu ụlọ ọrụ enwekwaghị ntụkwasị obi ha, ọ bụghị n'ihi na ha anaghị arụ ọrụ kama n'ihi na ha na-arụ ọrụ n'azụ mechiri emechi; eghebeghikwa ha nye ndi Chile. National Congress bụ oghere mechiri emechi kemgbe ọtụtụ afọ, binomial system nwere ya n'ime ndị agha ndọrọ ndọrọ ọchịchị abụọ ma ọ naghị anọchi anya echiche ndị na-akpọ maka mgbanwe, nke dị na mba anyị kemgbe ọtụtụ afọ.
  • Otu ndị Kọmunist na Chile nwere ohere akụkọ ihe mere eme taa nke inwe nnọchite anya ndọrọ ndọrọ ọchịchị kwesịrị ya na ọgbakọ ọgbakọ. Anyị bụ nnọkọ nwere akụkọ ihe mere eme 100 afọ, nke gbagoro mgba site n'echiche nke ndị ọrụ, "Pobladores" bụ okwu eji na Chile na-ezo aka na ndị na-arụ ọrụ na-arụ ọrụ na-ebi n'ime obodo ndị mmadụ bi na Santiago, na ndị na-abụghị obodo mepere emepe, na enweghị obere ego. Anyị enweela ma nweta ohere na obodo a na echiche anyị dịkwa mkpa ka a pụta ìhè na Congress obodo Chile.
  • Edebere agụmakwụkwọ na Chile dị ka ihe eji eme ihe na nke a nabatara ya na arụkwaghịm nke ukwuu site na nnukwu oyiri ọha mmadụ ruo ọtụtụ afọ, ha kwenyere na a ga-emeso agụmakwụkwọ na ahụike dị ka isiokwu ọ bụla ọzọ…. enweghị afọ ojuju na eziokwu nke usoro mmụta nke taa, onye mgbanwe nke iwu Chile na oge ochie, nwere ezi uche, onye ghọtara mkpa ọ dị imezigharị usoro ụtụ isi, bụ ndị na-adịghị anabatakwa Imebiga ihe ókè nke anyị ihe ndị sitere n'okike, iji rite uru na isi obodo mba ọzọ, ya bụ, Chile tetara ọzọ wee nwee ike wulite obodo dị iche iche. Otu nke ziri ezi, obodo ebe agụmakwụkwọ na ahụike na-ekwe nkwa, obodo ebe ndị ọrụ na-akwanyere ọnọdụ ọrụ ùgwù, ebe ndị ntorobịa anaghị erigbu ma ọ bụ na-emegbu ha n'ebe ọrụ ha, ebe ụmụ nwanyị jikọtara ya na ikike na ohere nha anya,obodo ebe a na-echekwa gburugburu ebe obibi, ebe a na-eji ihe ndị sitere n'okike eme ihe iji meziwanye ọnọdụ ndụ nke ndị ya, obodo bụ omenala na-etolite n'efu, ebe enwere ike ịgụ akwụkwọ, obodo ebe ụmụaka na-adịghị enwe ịkpa ókè n'ihi na ha enweghị ego ọ bụla, obodo ebe ị na-eje ije n'okporo ámá gị apụtaghị egwu mgbe nile nke ịbụ ndị a wakporo, obodo ebe ndị ntorobịa kachasị ike na-eme ihe iji nweta ọgwụ ọjọọ ma ọ bụ na-eme ka obodo ha ghara ịda mbà n'obi. A naghị eme ka ndị nne na nna ochie nwee mmetụta dị ka ibu arọ, mba ebe mmepe nke ihe ọmụma na-aghọ ọrụ nke ọha mmadụ n'ozuzu, ebe ọganihu na sayensị na-etinye aka na ọrụ ndị mmadụ. Anyị na-amalite ọzọ nrọ nke obodo a mara mma ... n'ihi na anyị abụghị otu ihe ahụ anyị dị otu afọ gara aga, olileanya amalitela n'agbanyeghị mgbalị siri ike nke ndị na-akwalite neoliberalism na ndị na-agbalị ịmepụta ikekete na-adịgide adịgide na usoro nke mmepụta onwe-adịgide adịgide, ewezuga ohere niile nke mgbanwe mmekọrịta ọha na eze.
  • Echere m na obodo anyị nọ n'oge akụkọ ihe mere eme, na ọ dị mkpa ịmepụta mgbanwe nhazi ... .Anyị enwewo usoro nke mere ka obodo a nwee ike ịmepụta ọhụụ ọhụrụ. Chile taa abụghị otu ihe ahụ ọ dị ọnwa isii gara aga, ọ na-agụsi agụụ ike ime mgbanwe na mkpa ọ dị ime ya.
  • Ọ bụrụ na m merie oche n'ụlọ ọgbakọ omebe iwu nke Chile, a ga m arụ ọrụ ịhụ ka ụkpụrụ ọrụ ziri ezi etinyere ya na ụlọ ọrụ iji kpuchido ikike ndị ọrụ yana njikọta akpaka nke ndị ọrụ niile nọ ma ọ bụ na-abanye n'ọrụ.
  • Chile na ndị ya ga-edepụta akwụkwọ iwu ọhụrụ.

Njikọ Mpụga

[dezie]
Wikipedia
Wikipedia
Wikipedia nwèrè edemede màkà: