Gaa na ọdịnaya

Judith Peace Achan

O sị Wikiquote
Judith Peace Achan
mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịUganda Dezie
aha enyereJudith Dezie
aha ezinụlọ yaAchan Dezie
ụbọchị ọmụmụ ya23 Eprel 1983 Dezie
Ebe ọmụmụUganda Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaEnglish Dezie
ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dezie
Ọkwá o jiMember of the Parliament of Uganda Dezie
Mpaghara ntuli akaNwoya District Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịNational Resistance Movement Dezie

Judith Peace Achan (amụrụ 23 Eprel 1983) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Uganda na onye otu nzuko omeiwu. A họpụtara ya n'ọkwa dịka onye otu nwanyị ka ọ nọchite anya Nwoya district n'oge ntuli aka izugbe Uganda 2021. Ọ bụ onye otu National Resistance Movement. Na nzuko omeiwu nke iri na otu, ọ na-eje ozi na Kọmitii Na-ahụ Maka Mba Ọzọ ma na-eje ozi ugbu a na Kọmitii Mgbanwe ihu igwe.

Okwu ndị okwuru

[dezie]
  • UWA na-etinye ogwe osisi ugbu a, ụfọdụ n'ime ha ka a na-ejighari ya ọzọ, ebe ndị ọzọ amalitela mgbawa. Anyị ga-ahọrọ ka ha rụnye okporo osisi, n'ihi na nke a ga-egosi nkwa gọọmentị na-akwado maka ngwọta na-adịgide adịgide ruo ogologo oge maka esemokwu mmadụ na anụ ọhịa na mpaghara a.
  • Site na "colonialism," Ana m ezo aka ọ bụghị naanị na narị afọ nke 19 mgbe ndị ọchịchị Europe kewara ma na-achịkwa Africa, kamakwa n'oge ọchịchị oge ochie na oge ochie - nke ndị Gris, ndị Rom, ndị Byzantium, na ndị Arab," Halevi kọwara. “Ndị Juu na-atọhapụkwa onwe anyị n’ọchịchị ọchịchị. Dị ka Africa, ndị Gris, ndị Rom, ndị Byzantium, ndị Arab, na ndị Turkey meriri Israel ma megbuo ya. Dịkwa ka ọtụtụ ndị ọzọ, anyị birikwa n’okpuru ọchịchị Briten na narị afọ nke 20.”

Njiko Mpuga

[dezie]
Wikipedia
Wikipedia
Wikipedia nwèrè edemede màkà: