Gaa na ọdịnaya

Jennie Patrick

Sitere na Wikiquote

Jennie Patrick (amụrụ 1949) bụ onye injinia na onye nkuzi nke America. Dị ka nwa akwụkwọ sekọndrị, ọ sonye na njikọta nke ụlọ akwụkwọ ọha na Alabama. Na Massachusetts Institute of Technology na 1979, ọ ghọrọ otu n'ime ụmụ nwanyị Afrịka America mbụ na United States nwetara akara ugo mmụta doctorate na injinịa kemịkalụ ọdịnala.

Okwu ndị ọkwụrụ

[dezie]
  • Ọfọn, n'oge dị ka ụlọ akwụkwọ elementrị, amaara m na m chọrọ itinye aka na sayensị n'ụzọ ụfọdụ. Ikekwe, aghọtachaghị m ihe sayensị bụ, ma amaara m na o nyere ọtụtụ nkọwa na-adọrọ mmasị ma na-adọrọ mmasị banyere ihe ndị m na-aghọtaghị. Enwere m onye nkụzi sayensị nke masịrị m nke ukwuu. Ya mere, n'isi mmalite echere m na m chọrọ ịbụ onye nkuzi sayensị. Enwere m nnọọ mmasị n'ihe ịma aka nke izi ihe nke klas sayensị m. Klas ndị dị otú ahụ tọrọ m ụtọ, n'ihi na enwere m ike ịghọta nke ọma ka ihe si arụ ọrụ. N’oge m nọ n’ụlọ akwụkwọ sekọndrị, ekpebiri m na m ga-achọ ịbụ ọkà mmụta ọgwụ.
  • Ndị ọzọ na-abụghị eziokwu ahụ bụ na m bụ nwata na-achọ ịmata ihe, emeghị m… enweghị m ike ịsị na enwere m ọtụtụ ahụmịhe mbụ na sayensị. Àgwà m bụ́ isi mere ka m chọọ ịmatakwu ihe. Naanị chọrọ ịghọta ihe mere ihe ji dị, yana ka ihe si arụ ọrụ. Ibi n'ime ime obodo mere ka m nwee ike ịdị nso n'okike. Ihe ebube nke okike yiri ka ọ kpalitere ọchịchọ m ọbụna karị, ịghọta ihe mere ihe ji mee n'ụzọ ụfọdụ. Aghọtara m ná mmalite ndụ na sayensị ga-enye ụfọdụ azịza nye ọtụtụ ajụjụ m.
  • N’anya m, ụjọ atụghị m, ma ọ bụ ihe na-adọrọ mmasị ịhụ iwe ahụ, ka anyị na-agafe ìgwè mmadụ ahụ iji banye n’ụlọ akwụkwọ ahụ. M na-echeta nke ọma ruo taa otu ihe merenụ ebe nwa akwụkwọ a mụ na ya nọ malitere ibe ákwá na ịma jijiji. M'we si ya, Gini mere? Ọ si, A na-atụ m egwu. M wee sị, "Ọfọn, ị gaghị atụ egwu n'ihi na ìgwè mmadụ ahụ ga-aghọta na ị na-atụ egwu na ha ga-abụkwa ụda olu.

[1]


Njikọ mpụga

[dezie]
Wikipedia
Wikipedia
Wikipedia nwèrè edemede màkà: