Gaa na ọdịnaya

Hilma Nicanor

Sitere na Wikiquote

Hilma Ndinelago Nicanor' (amụrụ 3 Mee 1956 na Mpaghara Oshana) bụ Namibia onye ndọrọndọrọ ọchịchị na onye na-akwado nwanyị. Mgbe ọ dị afọ 18 ọ sonyeere Swapo na nku ndị agha ya, People's Liberation Army of Namibia (PLAN) iji nyere aka n'ọgụ maka nnwere onwe Namibia.

Okwu okwu

[dezie]
  • Ọ na-esiri mmadụ ike ileghara ma ọ bụ gbagọọ nnukwu ọrụ gọọmentị Swapo debanyere aha na mba nke ndị ọchịchị na-achị ọchịchị na-achị na-emegbu ikpe na-ezighị ezi a na-apụghị ịgụta ọnụ na nke jọgburu onwe ya.
  • Ya mere, ọ bụghị ihe ijuanya na mba Namibia, na-ekpe ikpe site na ọnụ ọgụgụ ndị òtù, ndị na-akwado ya na ndị na-akwado ya na-etinye aka na mgbasa ozi na ntinye akwụkwọ n'oge na-adịbeghị anya, na-ahụghị olileanya ọ bụla na nhazi ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọ bụla ọzọ karịa Swapo.
  • Ya mere, pati ahụ ga-agbachitere onwe ya ike n'ihe ọ bụla a ga-eme megide ya
  • Ewubere nkwado anyị n'ọtụtụ isi ogidi, gụnyere imesi ike mkpa ọ dị n'ịkekọrịta ihe ọmụma na ahụmịhe. Brazil nwere omenala ogologo oge nke ịma mma nke ụgbọ mmiri na ndị agha mmiri nke rụworo ọrụ dị oke mkpa na nchekwa udo na ọrụ enyemaka nke mba ụwa.
  • Namibia na-eweta ahụmịhe bara ụba na njikwa akụrụngwa nke oke osimiri na nke oke osimiri, ọkachasị n'ichekwa ụdị dị iche iche nke oke mmiri anyị.
  • Mmekọrịta anyị emebeghị ka ike ụgbọ mmiri anyị sikwuo ike, kamakwa kwalitekwa ikike anyị maka ịzụ ahịa, nchekwa na mgbanwe omenala.
  • Ebumnuche anyị na ebumnuche anyị bụ iji hụ na mmeri ọdịda nke Swapo Party na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya bụ Netumbo Nandi-Ndaitwah.
  • Ka anyị pụọ ebe ahụ kpọkọta ndị otu anyị, ndị na-akwado anyị, ndị ntorobịa na ndị agadi. Iji zọọ ije ruo nnukwu mmeri site n'ịdebanye aha dịka ndị ntuli aka
  • Dị ka otu ndọrọndọrọ mgbanwe nke guzosiri ike n'ule oge wee gbajie agbụ nke ọchịchị colonial, anyị ga-abanye na ntuli aka dịka otu ọnụ ọnụ ma ga-aga n'ihu na-ewu ụlọ Namibia.

Njikọ mpụga

[dezie]
Wikipedia
Wikipedia
Wikipedia nwèrè edemede màkà:


Kadị: Ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị si Namibia Ụdị: Ụmụ nwanyị Namibia Kadị: Ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ụmụ nwanyị Kadị: Ndị ozi gọọmentị ụdị: 1956 ọmụmụ Kadị: Ndị dị ndụ Kadị: Ụmụ nwanyị a mụrụ na 1950s