Gaa na ọdịnaya

Gro Harlem Brundtland

Sitere na Wikiquote
Gro Harlem Brundtland
mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịNorway Dezie
aha n'asụsụ obodoGro Harlem Brundtland Dezie
Aha ọmụmụGro Harlem Dezie
aha ezinụlọ dịGro Harlem Brundtland Dezie
aha enyereGro Dezie
aha ezinụlọ yaBrundtland Dezie
ụbọchị ọmụmụ ya20 Eprel 1939 Dezie
Ebe ọmụmụBærum Municipality Dezie
ŃnàGudmund Harlem Dezie
nwanneHanne Harlem, Lars Harlem Dezie
Dị/nwunyeArne Olav Brundtland Dezie
nwaKnut Brundtland Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaNorwegian, English Dezie
ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, diplomat, physician Dezie
onye were ọrụMba Ndị Dị n'Otu Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Oslo Faculty of Medicine, Harvard T.H. Chan School of Public Health, University of Oslo, Harvard University Dezie
ogo mmụtaCandidate of Medicine, Master of Public Health Dezie
Ebe ọrụOslo Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịNorwegian Labour Party Dezie
so naDonostia-San Sebastián International Peace Conference Dezie
Onye òtù nkeNorwegian Academy of Science and Letters, Norwegian Association for Women's Rights, Academia Europaea, Q12002097, The Elders Dezie

Gro Harlem Brundtland (amụrụ 20 Eprel 1939) bụ onye onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Norway, onye bụbu onye ndu nke otu Norwegian Labour Party, onye bụbu praịm minista nke Norway,na onye bụbu onye isi oche nke Òtù Ahụ Ike Ụwa (1998-2003). Ọ rụkwara ọrụ dị ka onye isi otu United Nations' na Kọmitii Brundtland na-agba ume ihe na-adịgide adịgide ma duru mkpọsa "Ee" na-enweghi nke ọma na 1994 Norwegian European Union membership referendum.

Okwu ndị okwuru

[dezie]
  • Ụtaba bụ ọrịa a na ekesa ekesa - nke a na-esi na ahịa ebute ya.
  • Ọnụ ọgụgụ zuru ụwa ọnụ nke ọrịa uche na ọrịa akwara ozi dị egwu.
  • Ndị nọọsụ, dị ka ndị isi ọkachamara ahụike, nọ n'ọnọdụ pụrụ iche iji mee ihe dị ka ndị na-akwado ike maka mbara ala dị mma. Dị ka ndị nọọsụ na ndị midwives ugbua mejupụtara 80% nke ndị ọrụ ahụike ruru eru na ọtụtụ usoro ahụike mba, ha na-anọchite anya ike dị ike maka iweta mgbanwe ndị dị mkpa iji gboo mkpa ahụike maka mmadụ niile na narị afọ nke 21 n'ezie, onyinye ha na ọrụ ahụike na-ekpuchi ụdị nlekọta ahụike dum. O doro anya na ndị nọọsụ bụ ọkpụkpụ azụ nke ọtụtụ otu ahụike.
  • Anyị nwere ohere ịmalite nnukwu mbọ megide ọrịa na-efe efe.

Njikọ Mpụga

[dezie]
Wikipedia
Wikipedia
Wikipedia nwèrè edemede màkà: