Gaa na ọdịnaya

Grâce d'Almeida Adamon

Sitere na Wikiquote
Grace d'Almeida
mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịBenin Dezie
aha enyereGrace Dezie
aha ezinụlọ yad'Almeida Dezie
ụbọchị ọmụmụ ya21 Maachị 1951 Dezie
Ebe ọmụmụDakar Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya12 Mee 2005 Dezie
Ebe ọ nwụrụParis Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaFrench Dezie
ọrụ ọ na-arụonye ọka iwu, Onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye na-akwado ikike mmadụ, university teacher, minister Dezie
onye were ọrụUniversity of Abomey-Calavi Dezie
Ọkwá o jijustice minister Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Paris 1 Pantheon-Sorbonne, Panthéon-Assas University Paris Dezie
so naFourth World Conference on Women Dezie
Onye òtù nkeIndependent International Commission on Kosovo Dezie

Grâce d'Almeida Adamon (March 21, 1951, na Dakar, Senegal - 2005) bụ onye Benin a ma ama onye ọka iwu, onye na-akwado nwanyị na ikike mmadụ. Ka ọ malitesịrị omume iwu ya na Paris na 1977, ọ laghachiri na Cotonou n'afọ na-esote ya. Ọ rụkwara ọrụ dị ka onye prọfesọ iwu na Mahadum Mba nke Benin, bụ ebe a ma ya ama nke ọma maka ịkwado ikike ya siri ike maka ikike ụmụ nwanyị.

= Okwu ndị okwuru

[dezie]
* N’ịkwalite ụzọ maka ime ka ụmụ nwanyị nwee akwụkwọ ntuziaka ikpe, Òtù Na-ahụ Maka Ndị Ọkaiwu Ụmụ nwanyị zubere ịkwadebe ụmụ nwanyị Benin na usoro iwu dị mkpa, dabere na usoro iwu obodo, iji nyere ha aka imeziwanye ndụ ha site n'ụzọ iwu kwadoro.
  • Ụmụ nwanyị Benin n'ozuzu anaghị enweta mmegide kpụ ọkụ n'ọnụ site n'aka ụmụ nwoke, mana imezu nha anya ka bụ ihe ịma aka n'ọgba ọchịchị nke nwoke na-achị. Usoro ezinaụlọ nke ga-enye ụmụ nwanyị ihe nketa na ikike ihe onwunwe, nhọrọ maka alụmdi na nwunye otu nwanyị, na iwelite afọ alụmdi na nwunye kacha nta nke iwu kwadoro site na 12 ruo 14 agafebeghị na Ụlọ Mgbakọ Mba. Na mgbakwunye, ọtụtụ ụmụ nwanyị na-emegide ọdịnala Africa nke ibi úgwù.

Njikọ mpụga

[dezie]
Wikipedia
Wikipedia
Wikipedia nwèrè edemede màkà:
* Fondation Grace d'Almeida