Gaa na ọdịnaya

Faouzia Charfi

Sitere na Wikiquote
Faouzia Charfi
mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịFrench protectorate of Tunisia, Tunisia Dezie
aha n'asụsụ obodoفوزية الشرفي Dezie
Aha ọmụmụFaouzia Farida Rekik Dezie
aha enyereFauzia Dezie
aha ezinụlọ yaRekik Dezie
ụbọchị ọmụmụ ya30 Disemba 1941 Dezie
Ebe ọmụmụSfax Dezie
Dị/nwunyeMohamed Charfi Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaArabic, French Dezie
ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, physicist, university teacher Dezie
onye were ọrụTunis El Manar University, École normale supérieure Paris-Saclay Dezie
Ọkwá o jidirector Dezie
ebe agụmakwụkwọScience Faculty of Paris, Faculty of Sciences of Tunis Dezie
Ihe nriteKnight of the Legion of Honour, Commander of the French Order of Academic Palms, Member of the Tunisian Academy of Sciences Dezie

Faouzia Farida Charfi (amụrụ 1941 na Sfax, née Rekik) bụ ọkà mmụta sayensị Tunisia, onye nwere ọgụgụ isi na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ bụ onye minista ahụrụ maka agụmakwụkwọ na 2011.

Okwu ndị okwuru

[dezie]
  • Ọ bụ n'akụkọ ihe mere eme nke sayensị ka e dugara m n'ịmụtakwu ihe ọmụma banyere okpukpe, karịsịa Islam. Abụghị m onye mbụ maara ajụjụ gbasara nkà mmụta okpukpe. Ihe na-amasị m bụ mmekọrịta anyị na ọgbara ọhụrụ na ajụjụ nke secularization. Etinyere m onwe m n'akwụkwọ nke ndị na-eche echiche nke oge a sitere na mba Islam, bụ ndị na-ele Islam anya site na nkà mmụta sayensị na-enweghị ihe ọ bụla dị mkpa.
  • Taa, ọ ga-amasị m ka onye ọ bụla nwee ike iji akọ na uche ya mee ihe n'efu, rite uru na ihe ọmụma zuru ụwa ọnụ, ọ bụghịkwa "Ebe Ọdịda Anyanwụ" dị ka a na-akpọ mgbe ụfọdụ. Enwere m olileanya ịgba ndị na-agụ ume ka ha legharịa anya akụkọ ihe mere eme nke sayensị na ala Islam na ịchọpụta echiche dị oke egwu.
  • Ha nwetara nkuzi site na ọdịda sayensị na mba Arab wee chọọ ụzọ etiti iji jikọta njikọ okpukpe na oge ọgbara ọhụrụ.
  • M na-arụ ọrụ maka nnwere onwe nke sayensị, ka ọ tọhapụ ya na okwu echiche nke bụ isi iyi nke mgbochi. Ọ bụrụ na sayensị enweela ọganihu n'Ebe Ọdịda Anyanwụ, ọ bụ site n'ikewapụ onwe ya n'akụkụ okpukpe. Mba ndị Alakụba bụ ndị darala n'azụ kwesịrị ịwụli elu n'ihu.
  • Iwu ihe nketa megidere ụkpụrụ nha anya ma na-anọchite anya okwu dị mkpa maka ịgbachitere ikike ụmụ nwanyị. O doro anya na nke a abụghị naanị isi iyi ahaghị nhata.

Njiko Mpụga

[dezie]
Wikipedia
Wikipedia
Wikipedia nwèrè edemede màkà: