Gaa na ọdịnaya

Betty Anyanwu-Akeredolu

Sitere na Wikiquote

Betty Anyanwu-Akeredolu(amụrụ 20 Julaị 1953) bụ onye Naijiria aquaculturist bụ onye mbụ nwanyị Ondo State na Nigeria site na 2017 ruo 2023. Ọ bụ onye na-ahụ maka nwanyị na nwoke na nwanyị. Ọ lụrụ onye bụbu gọvanọ Ondo steeti Rotimi Akeredolu. Ọ bụ onye guzobere Association of Cancer Association of Nigeria, na onye lanarịrị ọrịa kansa ara.

Okwu Ndị okwuru

[dezie]
  • N'ịbụ ndị wulitere ihe karịrị ụmụ agbọghọ 3,000 na-agba ume bụ ndị na-eme ka ebili mmiri dị n'akụkụ dị iche iche gburugburu ụwa, ọ dị mma iji wuo ndị amamihe a ebe ha niile nwere ike ịkpọ ụlọ; ụlọ kwesịrị ekwesị ebe ọgbọ nke ụmụ agbọghọ Bemore ga-ezute n'efu, na-emekọrịta ihe ma mee ka ihe mee.
  • Di m ịbụ gọvanọ ekwesịghị imetụta ọchịchọ m ịbụ onye sinetọ. Ị ma na mmejọ ndị mmadụ na-eme bụ na ha na-ekwu na ka ọ bụrụ First Lady, ọ chọrọ ịbụ senator. Leba anya n'uche ndi mmadu. Ana m ekwu na Emeabiam bụ obodo echefuru echefu, mmadụ na-agwakwa m na abụ m First Lady. N'ihi na echere m na ọ bụghị otú ọchịchị kwesịrị isi dị. Ọchịchị bụ maka ndị mmadụ na-ahụ maka ọdịmma nke ndị mmadụ na-enweghị isi.
  • Taa, ụwa na-amata oke ọrụ ụmụ nwanyị na-arụ n'obodo. Achọpụtala itinye aka na ụmụ nwanyị dị ka ihe mgbochi iji nweta nchekwa nri, ịkwụsị erighị ihe na-edozi ahụ na ịhụ na nchekwa ọha..
  • Ekwenyere m na nhoputa aka n'efu na nke ziri ezi, nha anya na ebe egwuregwu di larịị. Ọnọdụ ndị kpuchiri ihe omume ndị na-aga n'ihu primaries a egosila na ọ dị anya na echiche ndị a nke m jisiri ike. Ya mere ọ dị mma ka m hapụ n'ọsọ a nke m kwenyere na ọ dịkwa maka ọdịmma pati na steeti ahụ.
  • Achọrọ m imesi ike ihe ngwa ngwa n'oge a; ọ bụ akụkụ nke mgbasa ozi mmata. Mgbe nwanyị hụrụ otu ọkpụkpụ, ọ naghị ama ihe ọkpụkpụ ahụ bụ ruo mgbe ọ ga-ahụ dọkịta ma ọ kwadoro nyocha; ọ bụ mgbe ule ahụ gasịrị, ọ matara ma ihe o nwere ọ̀ bụ ọrịa kansa ara ma ọ bụ na ọ bụghị. Anyị nwere ụdị ọrịa kansa abụọ: nke na-adịghị mma ma ọ bụ nke na-egbu egbu, ị nweghị ike ịgwa onye na-arịa ọrịa kansa ruo mgbe emere ule.
  • Enwere m ikike ịzọ ọkwa ọ bụla n'ebe a mụrụ m, echeghị m na akwụkwọ iwu megidere nke ahụ. Ma ọ bụrụ na ị na-ele ihe anya nke ọma, dị ka nwanyị lụrụ di na nwunye, na-ele oge m lụrụ, m na-ama a mere nwa agbọghọ. Di m azụghị m. Ndị mụrụ m bụ ndị nkụzi zụrụ m; ha ji agụmakwụkwọ kpọrọ ihe maka ụmụ ha niile n'agbanyeghị okike. Ha enweghị mmasị n'ebe ụmụ nwoke nọ, n'ihi na ọ bụ ihe na-eme n'ụbọchị n'oge ahụ. Amaghị m ma ihe agbanweela ugbu a. Ya mere, ahụghị m ịkpa ókè ọ bụla megide okike m mgbe m na-etolite. Nne na nna m kụziiri m ka m bụrụ ihe ọ bụla m chọrọ ịbụ. Ha tinyere m ego nke ukwuu. Yabụ, n'ụzọ doro anya, enwere m mmasị na ebe m si bịa. Mgbe m lụrụ di, aghọtakwara m ihe ịma aka ndị e nwere mgbe m bụ nwa agbọghọ. Aghọkwara m na ọ dị m mkpa igosi na ego ndị mụrụ m tinyere n'ime m abụghị ihe efu.


Njikọ mpụga

[dezie]
Wikipedia
Wikipedia
Wikipedia nwèrè edemede màkà: